Ako sa z klokana stala kengura

Cestou domov som videla dúhu. Nie celú, len polovicu. Dúha je pre mňa vždy ako zázrak na nebi a nech si hovoria o optických úkazoch, nech poučujú o kvapkách v atmosfére a disperzii slnečného svetla, dúha je dúha. Je krásna, majestátna, záhadná a rozprávková. Kto vie, či to bol začiatok a či koniec dúhy, lebo na konci dúhy sa vraj ukrýva poklad.

A tak si kráčam po tej polovici dúhy s Matildou cez školský dvor kde jej veľkáčka  Hortenzia objasnila zásady zlomyseľnosti a obvinila ju z neznalosti čítania a ako blesk z dúhového neba na ňu vyliala všetky vody rieky Limpopo, na brehoch ktorej sa pôžitkársky čľapoce v bahne hroch. Na konci tejto dúhy nebol jeden ale hneď dva podklady a jedna záhada. Ako sa z klokana stala kengura? Ked Hortenzia povedala Matilde, ze je príliš malá a hlúpa na to, aby čítala Kiplingové prarozprávky, malá a múdra Matilda odpovedala, že ona ich čítala. Ja v tom čase ešte nie. Tak kto je tu hlúpy?

Dva poklady

kipling_klokanKiplingové prarozprávky majú vcelku praobyčajný originálny názov Just so stories a len také príbehy mi nedalo pokoja. Táto kniha je ukrytá niekde v mojej knižnici a pokojne a tichunko čaká kedy príde ten jej čas. Čakala veru veľmi dlho, oveľa dlhšie  ako ja na Matildu starostlivo odloženú v šaflíku pod televízorom. A len kúsok od nej celé roky nepovšimnutá sedela nenápadná kniha v dobovej preväzbe. A takto ma po polovičnej dúhe pán Roald Dahl so svojim pokladom Matildou priviedol k pokladu pána Kiplinga. A poklad to bol skvostný, prvé anglické vydanie z roku 1902 ilustrované samotným pánom Kilpingom. Nádherné. Moja zvedavosť narastala každou sekundou, porovnať originál s našim slovenským vydaním. Po chvíľke pátrania na internete bola kniha objavená a onedlho tieto úžasné príbehy o zvieratkách s veselými ilustráciami Štefana Cpína robili radosť mojim očiam a určite aj knižným škriatkom, ktorý sa skrývali na poličke za encyklopédiou a občas vykukli a híkli.

Pán Kipling je skutočný pán spisovateľ a odporúčam odpútať sa aspoň na chvíľu od vážnych vecí a vrátiť sa do detského sveta rozprávok s pramatkou Kengurou. …. alebo že by s praotcom Klokanom? Rozprávky o pramatke kengure a iných zvieratkách bola už druhým vydaním týchto rozprávok z roku 1987 a preto pátranie muselo samozrejme pokračovalo a tu zrazu čo nevidím, prvé vydanie s názvom Rozprávky o praotcovi klokanovi a iných zvieratkách z roku 1964. Dobre vidíte,  o praotcovi klokanovi. A kam sa podela pramatka kengura? Tentokrát internet trochu sklamal, ale klasické hľadanie na burze kníh veru nie a praotec klokan bol onedlho tiež doma. Prečo sa ale z klokana stala kengura? Alebo z kengury klokan?

Objav Josepha Banksa

endeavour_2Tak sa pekne usaďte, klobúky si nasadzovať nemusíte ale vydáme sa na dobrodružnú cestu do ďalekej Austrália. To si vám raz pán kapitán Cook, James Cook v roku pána 1770 zakotvil svoj Endeavour pri brehoch zálivu Trinity a vydal sa skúmať flóru a samozrejme aj faunu. Ako sa tak spolu s pánom Banksom, inak výborným prírodovedcom, botanikom a nenásytným lovcom, kochali nevšednou krajinou zbadali zvieratko veľmi nezvyčajné a hopkajúce rýchlejšie ako sa stihli prepletať nôžky dostihového chrta pána Banksa. Správne, práve v tom momente uzreli prví Európania kenguru. A ako legenda vraví,  keď sa pýtali domorodcov, čo že to je za tvora, oni svorne vraveli „kangaroo“. To však nebolo meno zvieratka, ale len údiv vyjadrený slovom “nerozumiem” . Keďže pán Cook ani pán Banks nerozumeli domorodému “nerozumiem” pomyslel si, že takto sa volá ono čudné zvieratko a od vtedy je kengura kengurou a Sir Joseph Bank zaniesol dňa 12.júla 1770 do svojho denníka zápis o Kengure. No ale to by už len bolo, aby tak nebolo, že kengura zostane kengurou aj v našich zemepisných šírkach.

Klokan, kengura a majstrovstvo pána Presla

A ak ste sa niekedy zamysleli nad tým prečo sa slon volá slon, či ťava je ťavou, tak vedzte, že prsty v tom bude mať pán menom Ján Svatopluk Presl,  inak tiež skvelý prírodovedec, profesor zoológie a mineralógie, ktorý začiatkom 19. storočia veľmi rád prazvláštne názvy zvierat vymýšľal a tak záhadným spôsobom z kengury urobil nie skokana ale klokana. A keďže našinci boli radi názvom slovanskejším, prijali tiež klokana za svojho. A tak sa stalo, že o sto a desiatky rokov neskôr  nám rozprávky pána Kiplinga vyrozprával praotec Klokan. No lenže, to by by už len bolo, aby tak nebolo, že by múdre hlavy našincov nepodumali a  nepovedali si, že náš jazyk slovenský očistia a tak z klokana urobili zase starú dobru kenguru a o 23 rokov neskôr nám úplne tie isté príbehy rozpovedala pramatka Kengura. A takto nejako sa z klokana stala kengura. Prajem pekné čítanie.

Autor: MB,       foto: MB


Odporúčané knihy a zdroje k téme klokano-kengurovskej:

Rudyard Kipling, Rozprávky o praotcovi klokanovi a iných zvieratkách, Mladé letá 1965

Rudyard Kipling, Rozprávky o pramatke kengure a iných zvieratkách, Mladé letá 1987

Rudyard Kipling, Just so stories, Leipzig Bernhard Tauchnitz, 1902

Roald Dahl, Matilda

Peter Aughton, Endeavour – Příběh první velkolepé námořní výpravy kapitána Cooka, BB/art, 2006