Malý klamár, rozprávanie o vojne, viere a pravde
Rozmohol sa nám tu taký nešvár. Nepekný, odpudivý nešvár zvaný klamstvo. Ale pravdou je, že ľudia klamú. Od samého stvorenia sveta klamali, klamú a klamať budú. A PRAVDA to vedela, ale nikto jej neveril.
„Keď sa Boh chystal stvoriť človeka, zhromaždil všetkých najvyšších anjelov, aby diskutovali o výhodách tejto myšlienky. Mal by človeka stvoriť? Áno alebo nie?
Anjel Milosrdenstva povedal: ‚Áno, nech je človek stvorený, lebo bude konať milosrdné skutky.‘ Anjel spravodlivosti povedal: ‚Áno, nech je človek stvorený, lebo bude konať spravodlivé skutky.‘
Iba Anjel Pravdy nesúhlasil: „Nie, nech nie je stvorený človek, lebo bude falošný a bude klamať.“
A čo urobil Pán? Zvážil všetko, čo bolo povedané. Potom zvrhol Pravdu z neba a hodil ju do hlbín zeme. “ (1str. 17)
Malý klamár je príbeh o dvoch solúnskych bratov. A nie, nie sú to sv. Cyril a sv. Metod. Je to príbeh o Vlkovi, ktorý priniesol na túto zem hrôzu. Je to príbeh o ‚nevinosti‘ slov, ktoré ničia ľudské životy, prinášajú všetko len nie radosť. Je to príbeh, ktorý nás prenesie z ulíc Solúnu k oknu preplneného dobytčieho vagóna až do táborov smrti, do plynových komôr a ku krvavým brehom rieky Dunaj. Ale je to aj príbeh o čistej detskej duši, ktorú zničí lesť a zrada. Je to príbeh o viere, o odvahe a neuveriteľnej sile ľudského ducha, ktorú nezlomia ani tie najhoršie klamstvá, krutosť a nenávisť. Je to príbeh o PRAVDE.
Bezstarostné detstvo Nica, Sebastiana a Fannie v slnečnom meste Thessaloniki je zničené príchodom Nacistov. Nicova nevinnosť a naivita je zneužitá tým najhorším spôsobom a nevediac, čo činí, v dobrej viere posiela svoju rodinu, svojich priateľov a známych do táborov smrti. Transporty, koncentračné tábory, pochody smrti a nacistické vraždenie. Začína sa boj o prežitie v každom slova zmysle. Spôsob ako túto časť histórie Mitch Albom vo svojej knihe Malý klamár čitateľovi predkladá je unikátny. Ako sám v doslove píše, nie to historický román, ale „vždy keď to bolo možné, udalosti v príbehu odzrkadľujú to, čo sa koncom tridsiatych a začiatkom štyridsiatych rokov v meste dialo.“ Chcel napísať román zasadený do obdobia Holokaustu a skutočne sa mu podarilo napísať román, ktorý právom vytŕča z radu. Úplne novú nepoznanú esenciu dáva príbehu jeho rozprávač, ktorým je samotná PRAVDA.
A môžete si v duchu i nahlas povzdychnúť, že zase ďalšia kniha o Holokauste. Verte, že s ohľadom na dnešnú realitu a nastavenie nášho myslenia, kníh o ľudskej neľudskosti nebude nikdy dosť, lebo naša pamäť sa zdá byť veľmi nízkokapacitné médium. Ignorancia, znevažovanie, zľahčovanie a popieranie je bežná prax ako sa my, ľudia 21 storočia výkvet evolúcie, tvory inteligentné a technologický zručné vyrovnávame s ťažkou témou vojny, holokaustu či genocídy. Nevieme alebo si nechceme uvedomiť rozmer tohto zla. A vždy sa to všetko začalo klamstvom. Klamstvom prezlečeným za pravdu a my sme tie kozliatka, ktoré zlý prefíkaný Vlk s ľúbezným hláskom a núteným úsmevom nakoniec zožerie, lebo „… vždy existuje dôvod krutosti.“ ( 1str. 26)
Vojna
Vlk bol naozaj krutý a zároveň milovaný a obdivovaný a netreba sa chlácholiť, aj teraz je pri moci dosť takých, ktorí to síce dôrazne odmietajú, ale svojim konaním odhaľujú dušu, ktorá je očarená umením manipulovať a klamať.
„Vyvinul si záľubu v obviňovaní. Je to ich chyba, nie moja. Začína sa vzor sebaklamu … vyšplhal sa k moci po chrbte klamstiev. Naskladá svoj tanier do výšky klamstvami prskajúcimi nenávisťou a potom ich podáva svojim armádam. Armády rastú…“ ( 1str. 28, 29)
Žili sme si „zlatý vek“, bolo nám dobre a lepšie a napriek tomu sme frflali, hľadali nepriateľov a nevážili si dobrotu, ktorá sa nám položila k noham. Pošliapali sme ju s pýchou hlupáka a teraz fňukáme v akom hroznom svete to žijeme. Nuž len v takom, aký sme si sami spravili.
Sú vojny blízko a sú vojny ďaleko, no všetky sú rovnako hrozné, neľudské, kruté a plné klamstiev. Desivé je, že Vlkom sa stávajú aj tí, ktorí kozliatkami boli. Ale už zabudli, že kozliatkami boli, že ich Vlk žral jedno po druhom bez súcitu. A tieto pomýlené alebo snáď zábudlivé kozliatka zacítili pach moci a neodolali volaniu klamstva. A tak si nabrúsili svoje zúbky, navliekli si vlčiu kožu a so svojou verziou „pravdy“ sa vybrali požrať všetky kozliatka navôkol. Sme nepoučiteľní.
Vojna je zlo a moc nie je pravda.
Viera
Viera je vnútorná sila človeka, je vznešená, je pôvabná, je slobodná od pozemskej márnosti. A naprieč storočiami je zneužívaná povrchnou túžbou ovládať a kázať ‚pravdu‘. Akoby sme vôbec nepochopili podstatu viery.
„Ľudia neustále klamú, hlavne svojmu stvoriteľovi.“ ( 1str. 17)
Žijeme v smutných časoch, kedy vieru ponižujeme, klameme a mrháme slovom Božím na nečestné ciele. Slová modlitby strácajú význam. Ako inak si vysvetliť toľko zloby a nenávisti v krajinách hrdo sa hlásiacich ku kresťanstvu, ktorého samotný základ je presne opačný od toho, čo zažívame. V mene „viery“ dokážeme nenávidieť aj svojich priateľov, susedov, rodičov, synov a dcéry. Je to ale skutočne viera, čo ľudí vedie k zlu? Kresťanské učenie predsa kladie obrovský dôraz na etické a morálne správanie, pravdovravnosť, spravodlivosť, súcit, odpustenie a vernosť. Človek nezakrýva zlo ukryté vo svojom srdci za niečo tak ušľachtilé ako je viera. Ak je človek úprimný a z hĺbky duše veriaci, nemôže konať zlo, nemôže šíriť nenávisť, nemôže upierať druhým existenciu len preto, že sú iní ako je jeho predstava ‚veriaceho‘ človeka. Aj neveriaci človek je človek. Svet naozaj nie je čiernobiely, nikdy nebol a nikdy nebude. Prečo to nechceme vidieť? Sme nepoučiteľní.
Viera nie je pravda.
Pravda
PRAVDA je sestra cnocti. PRAVDA sa nedá kúpiť za 30 strieborných šekelov. A nedá sa kúpiť ani za 750 tisíc judášskych grošov. PRAVDA nie je predajná. Nedá sa prekryť rúchom klamstiev, ani rúchom viery aj keby boli utkané zo samého zlata. PRAVDA je holá.
„Vyberiete si kúsok pravdy tu, kúsok tam. Neberiete do úvahy časti, ktoré sa vám nepáčia, a váš tanier je čoskoro plný. Ale tak, ako ignorovanie správneho jedla v konečnom dôsledku skazí vaše telo, tak aj účelové vyberanie Pravdy nakoniec zničí vašu dušu.“ ( 1str. 28)
Klamstvá, zavádzanie, polopravdy, manipulatívne tvrdenia, posadnutosť vlastnou neomylnosťou a výnimočnosťou človeku ničia život, ničia jeho dôstojnosť, ničia jeho morálku, vieru, vzťahy, kultúru i jazyk.
„Úhlavným nepriateľom pravdy nebýva lož – zámerná, cieľavedomá, zákerná -, ale mýtus – neodbytný, presvedčivý, no falošný. Často nás ovplyvňuje klišé zdedené po predkoch. Máme šablóny na výklad faktov. Pokojne vyslovujeme názory bez toho, aby sme sa znepokojovali myšlienkami. “
John F. Kennedy
Príhovor na Yalovej univerzite, 11.jún 1962 2
Mitch Albom vo svojej v knihe píše „Pravda je rovná čiara, ale ľudský život je ohybná skúsenosť“ a naozaj nie je v silách jednotlivca uchrániť sa pred neutíchajúci hlukom slov, ktorý skrúca svet do kŕčovitých polôh. Kam sa stratila tá ‚neuveriteľná ľahkosť bytia‘? Ako jediný tvor na tejto planéte sme dostali dar slova a čo sme s ním urobili? Naučili sme sa klamať a venujeme nesmierne úsilie ohýbaniu pravdu. Ale pravda je rovná. A uveriť klamstvu je také jednoduché ako sa nadýchnuť. Ak si nedáme pozor na to, čo dýchame, môžeme sa zadusiť.
Pravda je oslobodzujúca.
Teória pravdy
Pravda je úchvatný a veľmi komplikovaný filozofický koncept, ktorým sa zaoberali už grécky filozofi Aristoteles, Platón a pred ním aj Sokrates. Máme dokonca niekoľko teórii pravdy, napr. konsenzuálnu, pragmatickú, koherečnú a korešpondenčná a práve Aristotelova korešpondenčná teória sa používa dodnes a stala sa základom pre neskoršie teórie pravdy.
„Výrok je pravdivý vtedy, ak tvrdí, že to, čo je, je, alebo že to, čo nie je, nie je; a je nepravdivý, ak tvrdí, že to, čo nie je, je, alebo že to, čo je, nie je.“ (Aristoteles).
A potom máme ešte subjektívnu pravdu, vedomú či nevedomú zaujatosť, systematickú odchýlku od objektívneho a racionálneho uvažovania, alebo taký obyčajný sebaklam. To všetko ovplyvňuje náš úsudok, rozhodovanie a vnímanie PRAVDY.
A dokonca PRAVDA samotná má vlastnú teóriu o sebe: „Verím, že som bola zhodená na zem, aby som sa rozbila na miliardu kúskov, z ktorých každý si nájde svoju cestu do ľudského srdca.“ ( 1str. 18) . Takže, ak chce niekto zdvihnúť kúsok rozbitej pravdy z neba zhodenej, čaká na neho úchvatná cesta poznávania a jedna veľmi dobrá kniha Malý klamár. Jedno aj druhé je pre dušu obohacujúce.
Debata o pravde môže byť vskutku nekonečná, vášnivá aj výbušná, ale Auguste Rodin, francúzsky sochár 19. storočia, ktorého nádherné Tri grácie si možno ešte stále môžete pozrieť na výstave Moderna v Slovenskej národnej galérii, to všetko zhrnul veľmi jednoducho a pragmaticky: „Pravda má jednu veľkú výhodu, človek si nemusí pamätať, čo povedal.„
Tak nech nám teda Pán Boh a všetky nadpozemské entity pomáhajú, aby sme si „nemuseli pamätať“ a aby si aspoň fragment pravdy našiel cestu do našich sŕdc.
Autor M.B, Foto: M.B.
Zdroje:
- Mitch Albom, Little Liar, Sphere 2023. (Pozn.: úryvky z knihy voľne preložené z anglického originálu )
- Michael Katakis, Ernest Hemigway – Artefakty zo života, Slovenský vydavateľ 2019