Goddard, 1924 na Clarkovej univerzite

Nell letí k nebesiam, alebo sto rokov raketových letov

Doba čítania: 3 min.

16. marca 1926 štartuje prvá raketa na svete poháňaná kvapalným palivom. Cesta do vesmíru je otvorená. Jej tvorcom je Robert Hutchings Goddard, americký docent fyziky, inžinier a zakladateľ raketovej technicky, ktorý dal svojej malej letiacej krásavici meno „Nell„.

Od tohto úspešného pokusu potrvá ešte niekoľko dlhých rokov, kým sa ľudia posadia do rakety a začnú svoje vesmírne dobrodružstvá. Nell mala naozaj len malé rozmery, takmer sa nepodobala na dnešné rakety a jej let nebol ani len náhodou cestou k nebesiam. Letela len 2,5 sekundy do výšky 17m (niektoré zdroje uvádzajú 12,5 m iné 13 m, ale tak či onak, k nebesiam to malo ešte veľmi ďaleko), preletela 56 metrov maximálnou rýchlosťou 97 km/h.

Robert Goddard sa narodil sa v roku 1882 v meste Worcester, v štáte Massachusetts. Od detstva ho fascinovala fyzika, ale až po prečítaní knihy G.H. Wellsa „Vojna svetov“ sa začal zaujímať o lety do vesmíru. Koncom devätnásteho storočia a začiatkom dvadsiateho nebol svet informačne prepojený tak, ako je tomu dnes a mnohé novátorské idey sa šírili veľmi pomaly. Preto sa ani ku Goddardovi nedostali mnohé z myšlienok Konštantína Ciolkovskeho, ktorý sa právom považuje za otca raketovej techniky. Goddard rozvíjal vlastné riešenia konštrukcie rakiet, ktoré si začal dávať patentovať už v roku 1914, vrátane viacstupňového nosiča a využitia kvapalného paliva. Pokračuje v pokusoch a najväčšia z jeho rakiet štartuje v roku 1935 v Novom Mexiku neďaleko miesta, kde bola neskôr vybudovaná raketová strelnica White Sand, na ktorej bol v roku 1945 uskutočnený pokusný jadrový výbuch na svete. Tentokrát Goddardova raketa prekonala rýchlosť zvuku a dokonale stabilizovaná vyletela do výšku 2300 m.

Goddard bol vizionár, ktorý veril v úžasnú schopnosť ľudstva letieť do vesmíru.  Roku 1919 publikoval svoju vedeckú prácu pod názvom Metóda dosahovania extrémnych výšok. Bola to vôbec prvá publikácia mimo Ruska, v ktorej sa mohli ľudia dočítať o vážne mienenej vedeckej metode cestoavania vesmírom. Ale za svoj názor, že rakety by mohli byť použité pre lety na Mesiac, bol počas svojho života vystavovaný výsmechu najmä zo strany tlače. 13. januára 1920 uverejnil denník The New York Times odmietavý úvodník s názvom „Veľký tlak na dôverčivosť“, v ktorom sa vysmieval Goddardovmu návrhu, že rakety by mohli fungovať vo vákuu a dosiahnuť Mesiac. Článok tvrdil, že Goddardovi chýbali základné znalosti fyziky na úrovni strednej školy a uviedol, že nechápe, že raketa potrebuje vzduch na „tlačenie“. No a tento denník nakoniec dospel k názoru, že by bolo vhodné hanlivé slová na adresu Goddarda odvolať, no urobili tak až v roku 1969 po pristáti Apolla 11 na Mesiaci.

Goddard zomrel v roku 1945. Nedožil sa ospravedlnenia od novinárov, nedožil sa ani vyznamenania od Kongresu Spojených štátov, ktoré mu bolo udelené in memoriam podobne ako mnoho ďalších významných ocenení. No jednoznačne bol človekom, ktorý význam spôsobom prispel k dobývaniu Mesiaca. Goddardové rakety mali skutočný motor, ktorých chod mohol byť regulovaný a mali dômyselný stabilizačný systém. A ako povedal von Brauna, ktorý stál pri zrode nosnej rakety Saturn V pre lety Apollo, „Goddard vyriešil vlastne všetko„.


Foto: NYT, photo – najslávnejší Goddardov portrét z roku 1924, fyzik je pri tabuli na Clarkovej univerzite pri diskusii o možnostiach využitia rakiet na dosiahnutia Mesiaca

Zdroje:

Vytvorené: 16.3.2026

Stratená knižnica
Prehľad ochrany osobných údajov

Táto stránka používa cookies, aby sme Vám mohli poskytnúť najlepší užívateľský zážitok. Cookies informácie sú ukladané vo Vašom prehliadači a umožňujú rozpoznať Vaše nastavenia pri návrate na stránku a zároveň nám pomáhate porozumieť, ktorá časť stránky je najzaujímavejšia.