Luňania majte sa na pozore!

Nie je to ani tak dávno, keď sa všetci tvárili, že na čo by sme už len na ten Mesiaci lietali, keď tam aj tak nič nie je. Ale my vieme ako to je, keď niekde nič nie je. No stačí jeden odvážlivec, ktorý si povie, že sa tam predsa len pôjdem pozrieť a spustí sa lavína neodolateľného záujmu. Lebo, čo ak by na tom Mesiaci predsa len niečo bolo. Len za posledných 10 rokov odletelo k Mesiacu alebo priamo na Mesiac 12 lunárnych sond. Z Číny, Izraela, Indie či USA a je medzi nimi jedna, ktorá bude mať v Stratenej knižnici výnimočné miesto, ale na to príde ešte ten správny čas.

Cesty na Mesiac sú príťažlivé, úžasné, vyzývavé, Luna je dáma, ktorá stojí za viac ako len zasnené pohľady a verše roztopašných básnikov. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír usilovne pracuje na programe Artemis, ktorý by mal priviesť na Mesiac aj prvú ženu už do roku 2024. Dievčence radujme sa. A myslia to vážne, lebo len pred pár dňami, 18. marca úspešne otestovali štyri motory RS-25, časť najvýkonnejšej rakety Space Launch System (SLS). Motory sa spustili na osem minút, presne toľko bude rakete trvať, aby opustila Zem a vnorila sa do nekonečného vesmíru. No, ale ani mi Európania nezaháľame. Európska vesmírna agentúra pre projekt Artemis agentúry NASA pomohla pripraviť komickú loď Orion MPCV (Orion Multi-Purpose Crew Vehicle), ktorá sa skladá z modulu pre posádku CM (Crew Module) a z európskeho servisného modulu ESM (European Service Module). Okrem toho ESA plánuje do konca tejto dekády poslať na Mesiac čisto európsku posádku a sľubuje úžasný lunárny program. A nebude to len jednorázová misia, ale plánuje pravidelné výskumné cesty.

A potom sa len tak dočítate, že oni to v tej Biblii, či ešte skôr v Epose o Gilgamešovi zas až tak s tou archou veľmi dobre nepremysleli, lebo čo ak nepríde len potopa sveta, ale rovno jeho totálna skaza. Čo nám už len nejaká loďka obrovská pomôže. Jedine, že by to bola loďka kozmická. Aha! A tak sa múdre hlavy dali dokopy a vydumali plán postaviť na Mesiaci archu, či teda presnejšie „spermobanku“. Pod povrchom Mesiaca by mali byť uložené pohlavné bunky 6,7 milióna pozemských druhov vrátane ľudí. Stačí 250 letov a všetko je to tam hore, ako sme si to vysnívali.

Nuž, mi ľudia, tvory pozemské máme veľké sny, vízie a plány presahujúce zemskú stratosféru. Preto dúfajme, že Hviezdomíra Blankytného, veľaváženého to Luňana, ktorý v roku pána 1891 Prahu navštívil a zo strachu pred očkovaním a kiahňami urýchlene a bez rozlúčky Zem opustil, bo krása mu bola nadovšetko, tak dúfajme, že Hviezdomíra naše plány na budúce návštevy, prieskumy a osídľovanie jeho domoviny Luny nevydesia a nebude uvažovať nad presťahovaním niekom ďalej od nás, napríklad na Mars.

A ja sa teším, že Vám raz rozpoviem viac a Hviezdomírovi, lebo to príbeh nesmierne zaujímavý a snáď predsa len a možno už čoskoro, uvidím v reálnom čase ako ďalší pozemšťania mesačný prach svojimi krokmi rozvíria, zo všetkým tým nádherným pocitom veľkoleposti a úžasného zadosťučinenia, že sme to opäť dokázali.


Foto: NASA