Obrovská hlava Coyolxauhqui

Dnes o 9:17 nastal spln Mesiaca. Nádherne jasný Mesiac už niekoľko nocí svieti silnejšie ako pouličné lampy, a niektorým z nás nedá spať. Na nočnej oblohe je taký majestátny, vzdialený a stále neuveriteľne záhadný. Jeho putovanie a premena ľudí odjakživa fascinovala. Veď len sa pozrite na obrovskú hlavu Coyolxauhqui, bohyne noci, dcéry hviezd, sestry Huitzilipochtliho, boha vojny a symbolu Slnka. Vznešená hlava aztéckeho symbolu Mesiaca a noci s mesačnými fázami. Jej príbeh je krutý a nemilý, Coyolxauhqui, „Žena s medenými zvončekmi na lícach“, „Tvár maľovaná zvonmi“ alebo jednoducho „Zlaté zvony“, bola rozsekaná svojim bratom, a ten jej hlavu vyhodil do neba, kde sa z nej stal Mesiac, aby jeho matku utešilo aspoň to, že svoju dcéru uvidí každú noc na oblohe. Zvyšok tela zhodil do rokliny na úpätí Coatepecu. Ale ako to bolo naozaj, to vie len Slnko, Mesiac a aztékovia.

Je úžasne sledovať ako putoval Mesiac históriou, ako sa nenápadne vkradol takmer do každej mytológie, sprevádzal každú civilizáciu, odhryzol si s dejín každého národa a tróni si tam v rozprávkach, bájkach a mýtoch a nie je žiadnym prekvapením, že v tých bájkach, mýtoch a rozprávkach nie je sám, ale sprevádza ho tam Slnko, raz ako setra, raz ako brat, inokedy zase ako žena, či muž. Mesiac a Slnko majú v mytológii rôzne podoby, nie vždy sa majú v láske a často je ich putovanie plné hádok, neprajnosti a bojov, o čom sa môžete presvedčiť aj v „mesačných“ príbehoch , ktoré sú plné neuveriteľných príbehov, no napriek tomu nás deň čo deň poctia svojou prítomnosťou. A ako píše pán Verdet vo svojej knihe „Nebo poriadok a chaos“ :

Medzi Slnkom a Mesiacom je určite dôverný vzťah. Oblohu si rozdelili dva svetelné zdroje – Slnko a Mesiac. Jednému prislúcha deň a druhému noc. Pri mesačnom splne sú obe tieto telesá rovno oproti sebe na dvoch stranách Zeme. Mesiac vychádza na východe v tej istej chvíli, keď Slnko na západe zapadá. Vtedy vládnu na oblohe súčasne. Žiara nad obzorom ako brat a sestra, sfarbené prachom do červena.

Tak, keď vás nabudúce zobudia jemné lúče mesačnej žiary, spomeňte si aká ťažká púť to bola, kým sa Mesiac dostal tam hore na nebo plnej hviezd. Nezazlievajte mu, že sa chce pripomenúť a našepkať vám koľko príbehov už naplnil a napriek tomu je stále zahalený do hebkého závoja tajomnosti. A ja sa už teším na ďalšie objavovanie nových podôb Mesiaca, veď na marec už je pripravený ďalší „mesačný“ príbeh, nad ktorým sa možno aj rozum zastavuje.

Foto: Gary Lee Todd, Ph.D; Hlava Coyolxauhqui; okolo roku 1 500; diorit; 80 x 80 x 65 cm; Národné antropologické múzeum (Mexico City). Ako obvykle je vyobrazená sťatá a so zatvorenými očami

Úryvok z knihy: Jean-Pierre Verdet, Nebo, poriadok a chaos, 1997