O úspechu, prosperite a šťastí na planéte L
Bola raz jedna planéta L. Bola to planéta klamárov. A tí klamári klamali. Klamali ráno, klamali na obed a klamali aj večer. Klamali na jar, v lete, na jeseň aj v zime. Klamali o všetkom o čom sa klamať dalo a klamať sa dalo o všetkom. A tak klamali. Všetko na planéte L bolo jedno veľké KLAMSTVO a tomu klamstvu vládol najväčší Klamár zo všetkých a jeho Klamstvo bolo VŠEMOHÚCE.
Dávno pradávno, bola planéta L celkom obyčajná planéta, na ktorej žili obyčajní ľudia, ktorí verili v silu intelektu, rovnosť, slušnosť, pracovitosť, vzdelanie a slobodu slova. Slobodu slova si na planéte ctili nadovšetko a verili, že SLOVO má prinášať dobro a prosperitu. Ale bezbrehá sloboda vysloviť čokoľvek, čo človeku napadlo, aj keď to bolo do neba volajúce klamstvo, bola taká lákavá, že Klamár, z ktorého sa neskôr stal najväčší Klamár na planéte L, začal klamať spôsobom dovtedy nevídaným. Každý deň pridal jedno malé „dobré“ klamstvo a nič sa nestalo. Potom pridal jedno väčšie a ešte „lepšie“ klamstvo a nič sa nestalo. A tak posmelený neotrasiteľnosťou slobody slova stratil akékoľvek zábrany a úplne sa ponoril do veľkých nehanebných klamstiev. A ľuďom na planéte L, ktorí ešte neboli klamári a ich život nebol úplne jednoduchý, sa páčilo počúvať „dobré“ klamstvá, lebo v klamstvách bol ich život krajší, ľahší, úspešnejší, bezpečnejší a za nič zlé, čo sa dialo na planéte L nikto z nich nemohol a vonkoncom už vôbec nie najväčší Klamár na planéte L.
Klamstvami sa život na planéte L čoraz viac komplikoval a zhoršoval. Ale klamstvo malo svoju MOC. Všetko bolo lacné aj keď bolo drahé, všetko bolo jednoduché aj keď to bolo zložité, všetko bolo pre nich dobré, aj keď im to škodilo, nič sa nekazilo aj keď bolo už všetko pokazené a obyvatelia planéty L si už nemuseli o nič robiť starosti, lebo o všetko ich blaho sa postaral najväčší Klamár na planéte L.
Najväčší Klamár na planéte L sa každý deň zo svojho blahobytom prekypujuceho paláca pozrel von oknom a videl úpadok planéty L a vedel, že klamstvami nič nevyrieši, ale rovnako videl, že „dobré“ klamstvá sú ľúbivé, ľuďom sa páčia a sami ho začínajú nasledovať a klamať až sa im z úst prášilo. A čím viac všetci klamali, tým viac sa prášilo a čím viac sa prášilo, tým bolo planéta zaprášenejšia a slnečného svitu, ktorý dokázal preniknúť cez kúdolu klamárskeho prachu bolo čoraz menej. A čím menej bolo slnečného svitu, tým bola planéta L temnejšia a chladnejšia, úroda bola menšia, potraviny boli drahšie, nebolo čím kúriť, lebo stromy sa začali rýchlo míňať a začalo platiť právo silnejšieho a silnejších bolo len zopár Klamárových kamarátov a tak väčšina obyvateľov planéty L pociťovala biedu a hlad, a začalo sa vo veľkom kradnúť a podvádzať, ale najväčší Klamár na planéte L na tom nič zlé nevidel, pretože:
Po prvé: Všetko je tak, ako má byť, on žiaden prach nevidí, chlad ani hlad necíti, to je zase len nejaký podlý výmysel jeho neprajníkov, a teda klamať sa môže veselo ďalej.
Po druhé: Ak ak by sa aj náhodou kdesi v nejakom zabudnutom kúte planéty L niečo zlé dialo, určite by to bolo zase len zákerné sprisahanie cudzích galaktických mocností s jediným cieľom a to prekaziť tento úžasný úspech, prosperitu a šťastie, ktoré obyvatelia planéty L prežívajú a to on nikdy nedovolí a preto bude klamať ešte viac a častejšie.
Po tretie: Takže nič sa nedeje, všetko je v najlepšom poriadku a planéta L zažíva neuveriteľný úspech, prosperitu a šťastie.
Na planéte L boli dva druhy klamárov, tí, ktorí klamali iných pre svoj vlastný prospech, obohatenie a moc a potom tu boli tí, ktorí klamali sami seba. Klamstvo zmenilo obyvateľov planéty L, otupilo ich vnímanie, ich myslenie, ich videnie aj sluch. Stratili sa v klamstvách a nebolo nikoho, kto by im povedal, že klamstvo nie je riešenie, nie je sloboda slova, klamstvo ich nenakŕmi ani nezahreje, klamstvo je klamstvo a klamstvom zostane aj keď bude stokrát opakované.
Jedného dňa na planétu L pricestoval návštevník z Dvanástej planéty od Slnka a bol zhrozený z toho, čo videl. Prach, chlad a bieda. No kdekoľvek sa kohokoľvek spýtal, čo za katastrofu sa to na planéte stala, každý na neho nechápavo pozeral a nabádal ho, aby sa len lepšie poobzeral okolo seba, či vraj on nevidí ten úspech, prosperitu a šťastie, ktoré na neho pozerá z každého kúta planéty L, a ktoré majú len a len vďaka najväčšiemu Klamárovi. Návštevník videl aj palác najväčšieho Klamára plný blahobytu, bohatstva a prepychu, ktorý mu ale nikto z obyvateľov z planéty L nevyčítal, každý ho Klamárovi doprial, chválil ho a uctieval, lebo veď len vďaka najväčšiemu Klamárovi na planéte L, jeho pracovitosti a láskavosti si môžu aj oni užívať úspech, prosperitu a šťastie.
Návštevník z Dvanástej planéty od Slnka neveriacky počúval a na svoje vlastné prekvapenie začínal chápať, že Klamstvo je lacnejšie ako dobré vzdelanie, lacnejšie ako kvalitné zdravotníctvo, jednoduchšie ako čestná práca. Ba čo viac, on zistil, že Klamstvo má väčšiu moc ako zbrane. Najväčší Klamár na planéte L dokázal zotročiť celú planétu bez jediného výstrelu, bez jedinej bomby, bez jediného tanku. Obyvatelia planéty L sa mali biedne, ale napriek tomu ho milovali, zbožňovali a chválili, poslúchali ho a ani raz nespochybnili ani jedno jeho Klamstvo.
Nebol nikto, kto by im povedal PRAVDU. Návštevník z Dvanástej planéty od Slnka premýšľal, či by nebolo spravne pokúsiť sa napraviť škody, ktoré klamstvá na planéte L napáchali. Problém bol v tom, že na planéte L sa už tak dlho a intenzívne klamalo, že nikto si už nevedel spomenúť, čo to tá PRAVDA je a na čo je dobrá. A vyvracať všetky klamstvá by trvalo celú večnosť, stálo by to obrovské množstvo peňazí a na tejto vyprahnutej, chladnej a bezútešnej planéte by aj tak zasadené zrnko PRAVDY nevyklíčilo.
Návštevník z Dvanástej planéty od Slnka sa preto rozhodol, že bude lepšie navštíviť najväčšieho Klamára na planéte L v jeho paláci plnom blahobytu v oáze pokoja a hojnosti, chvíľku mu úlisne pochlebovať, nekriticky ho chváliť za dobre vykonanú prácu a zistiť čo najviac o klamaní, lebo Klamstvo je lacnejšie ako výroba zbraní a vedenie vojen a stačí mať zopár kovaných klamárov a klamstvami zotročíte nie jednu planétu, nie dve planéty ale celé galaxie.
Najväčší Klamár na planéte L bol potešený, ba priam poctený, že návštevník z planéty zo samého okraja Galaxie počul o jeho úspechu, prosperite a šťastí, ktoré on najväčší Klamár doprial svojim obyvateľom a že má záujem o jeho overené metódy vládnutia, manipulácie a demagógie. A tak návštevníka z Dvanástej planéty od Slnka hostil a rozprával mu celé dni a týždne o svojom umení klamať. Nakoniec mu do batôžka naložil „PRETVÁRKU, LOŽ A FALOŠ*“ a poprial mu veľa šťastia pri šírení Klamstiev naprieč galaxiami.
Text a kresby: MB
*Z textu piesne „Do batôžka“, autori skladby: Jaroslav Filip / Milan Lasica / Branislav Kostka