Ružová madona a Babička

Posted on 1. apríla 202514. apríla 2025O knihách, Všetky články

Doba čítania: 5 min.

V nedeľu ma moje kroky zaviedli do galérie, TEJ vykričanej Slovenskej národnej, TEJ, do ktorej mám ročnú permanentku a nebojím sa ju použiť, TEJ ktorá je zrazu plodom sváru; TEJ, do ktorej by mali mocipáni nás ľudí obyčajných pozývať, aby sme si pozreli umenie, ktoré áno nemusí byť každému pochuti a ani mne nie je, ale aj to čo sa mi nepáči môže inšpirovať, obohatiť a dať mi priestor na premýšľanie a možnosť uvedomiť si, že svet naozaj nie je čierno-biely a uhľov pohľadu je toľko koľko len chceme; do TEJ galérie, kde sú momentálne vystavenú aj absolútne úžasné diela slovenskej moderny, pre tých čo by si chceli pomýliť slovenskú modernu so súčasným umením, áno aj moderna bola voľakedy súčasným umením a dokonca zakazovaným, lebo bola „synonymom škodlivých buržoáznych úchyliek, hlavne formalizmu“ a medzi formalistov patrili okrem iných takí velikáni slovenského umenia ako Ľudovít Fulla, Miloš Alexander Bazovský, Cyprián Majerník, ale aj Martin Benka a Gustáv Mallý, ktorých teraz obdivujeme a chválime sa nimi všade, kde sa len dá a každý sníva o tom, že kdesi na babkinej povale objaví nejakého Majerníka či Benku a zázračne zbohatne; lenže bez práce nie sú koláče a „Sloboda trvá“ a Benkovia a Majerníkovia na povalách nerastú ako pleseň po daždi, a to všetko viem aj keď nemám žiadne umelecké vzdelanie a umenie okolo mňa prechádza len ako nádherná súčasť bytia a ako laik sa snažím nájsť v ňom to, čo nás ľudí zbližuje, nie to, čím nás chcú niektorí, rozdeľovať; a pozeraním, čítaním, vnímaním sa učím, a v TEJ galérii si mohol človek obyčajný septembri minulého roku pozerať, čítať aj vnímať „Kurátorské intervencie k 35. výročiu Nežnej revolúcie“ a naučiť sa máličko o „kozmopolitom formalizme„, a kozmopolitným formalistom bol aj Mikuláš Galanda „intelektuálne najzložitejší zjav“ (Váross) slovenskej medzivojnovej výtvarnej moderny, ktorý bol v čase socializmu dávno mŕtvy, ale pozornému oku ideológov neunikla jeho výnimočnosť a tak bolo len pre istotu jeho umenie „označované za nepriateľské voči aktuálnemu socialisticko-realistickému umeniu “ a práve v tej galérii, je vystavený jeden z dych berúcich obrazov Mikuláša Galandu „Matka (Ružová madona)“ z roku 1933, z ktorej neviem spustiť zrak a pred ktorou stojím ako truhlík s ovisnutou sánkou a zažívam extatický zážitok vždy, keď TÚ galériu navštívim, lebo mám ročnú permanentku a naozaj sa ju nebojím použiť; Ružová madona je jednoduchá a dokonalá zároveň, ikonická figurálna kompozícia a tak neuveriteľne krásne ružová; a ružová bola aj obálka jednej knihy s názvom Babička^©, ktorú som dva dni pred tým obdivovala v kníhkupectve, ale nakoniec som ju nekúpila, lebo mi zazvonil telefón a pre mňa je kníhkupectvo ako svätostánok, kostol a v kostole sa nepatrí telefonovať, tak som odišla bez knihy a po ďalšom očarujúcom stretnutí s Matkou „Ružovou madonou“ sa mi pripomenula Babička^© a po odkráčaní odporúčaných desaťtisíc krokov denne pre zdravé kolená a kĺby vrátane výstupu na Radničnú vežu, som v modernom kníhkupectve úctivo zaplatila úplne že nemoderne v hotovosti a pustila sa do čítania.

A bodky mi tam nechýbajú. Aj keď by sa to mohlo zdať, že bodky tam chýbajú, nechýbajú a chcem vás ubezpečiť, že toto je len čajový odvar toho, čo zažijete pri čítaní Babičky od Ivany Gibovej. Je to jeden impozantný prúd slov, ktoré vás doslova pohltí a vy čítate a čítate, lebo je to fakt dobre čítanie, až zrazu máte pocit, že ste v tých slovách ponorený už dlho a žiadna bodka na obzore a vy potrebujete nádych, ale prúd je silnejší a vy sa necháte unášať ďalej a po chvíli sa zmeníte na obojživelníka a už sa nepotrebujete vynárať z príbehu, necítite už ten prúd, zrazu je to príjemné jazierko, ktorom sa chcete plahočiť, lebo vám v ňom je komfortne ako mlokovi pod kameňom.

„…čo nás to len pani Garajčíková v detstve naučila, útočiť na slabších jedincov, ktorí sa nevedia brániť, a cez nich si zveľaďovať vlastné ublížené ego, čo nám to len zasiala do našej bezbrannej detskej mysle? „

Ružová je farba nehy, jemnosti, detskej nevinnosti a drobné kvietky na obálke knihy ešte viac umocňujú pocit bezpečia v náručí milovaných ľudí, dieťa v náručí matky, práve tak, ako to stvárnil Galanda vo svojej Madone. Ak však očakávate príbeh o úžasnej múdrej starostlivej Babičke, tak žiadnu Nemcovú tu nenájdete. Ružová oklame a hneď od prvej stránky zaútočí briskný, hrubý niekedy až vulgárny jazyk a niekto by povedal, že Maďka svoj príbeh vyrozprávala, tak ako jej zobák narástol a dokonca si nescenzurovala ani vlastné myšlienky a myšlienky nezastavíš akokoľvek nepatričné sú. Opis spomienok prelínajúci sa s myšlienkami, ktoré plynú naozaj rýchlo, hutne bez kontroly robí príbeh čistý a presne tak to znie, keď holubice plačú.

„Nevieš, či sú všetky steny všetkých bytov schopné absorbovať nepekné energie ich obyvateľov, ale steny Domácnosti túto schopnosť majú, sú v nich pozostatky alkoholizmu tvojho otca, submisívnej povahy tvojej matky, direktívnej povahy tvojej Babičky aj všetkých tvojich posratých detstiev.“

Ružová obálka skrýva v sebe príbeh malomestskej rodiny bez prikrášľovania, detstvo, dospievanie, zneužívanie, alkoholizmus v „škaredej malomestskej Domácnosti opitého otca a nahnevanej Babičky; bez mäsa, bez koláčov“, život od papúč číslo dvadsaťsedem po papuče číslo tridsaťdeväť. Občas ťažké čítať, keď sa nebo v detskej duši sfarbí do tmavočervena a na svet sa spustí purpuroví dážď. Chce sa vám knihu zavrieť, chce sa vám plakať a občas aj smiať, veľmi smiať nad úbohosťou ľudských stvorení neschopných prejaviť citlivosť, lásku a porozumenie vtedy, keď je to tak potrebné, aby sa zaplnilo prázdno v srdci. Nenávisť, hnev, strach, nepochopenie, cynizmus, nádej i hanba, je tam všetko, čo musí človek vo svojom vnútri spracovať.

Babička^© je ľudský život vo svojej nahote. Život, ktorý vôbec nie je ružový a neha nie je jeho základnou esenciou. Život, v ktorom sa vytratila dôvera v tie najbližšie osoby, osoby ktoré mali tej detskej duši v papučiach číslo dvadsaťsedem poskytnúť bezpečie, ochrániť ju, starať sa o ňu a ukázať jej ako fungovať v zložitom svete. A keď pozerám a počúvam, čo sa deje okolo nás, mám pocit, že náš zložitý svet sa zmenil na jednu veľkú škaredú malomestskú Domácnosť.

Nič sa ti nevyrovná Galandova Madona…

Autor M.B, Foto: M.B.

Mikuláš Galanda, Matka (Ružová madona), foto zdroj https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.O_5240