Zajtra a zajtra a zajtra
„A teraz, priatelia, mám pre Vás všetkých, ktorí máte cez stopäťdesiat rokov jednu mimoriadnu správu od výrobcov anti-gerazónu. Po rokoch výskumu, medicínska veda vyvinula super-anti-gerazón! Len týždne, áno týždne bude trvať a môžete vyzerať, cítiť sa a byť aktívni ako vaši praprapravnuci!„
Občas si treba dopriať aj zákusok, maličký ale veľmi chutný. Chutný tak, že sa vám o ňom bude snívať. Presne takto sa dá opísať krátka poviedka Kurta Vonneguta Zajtra a zajtra a zajtra (Tomorrow and tomorrow and tomorrow), v ktorej si na niekoľkých stranách môžete naplno vychutnať jeho typicky satirický štýl kritizujúci ľudské plemä.
Je o tom, ako vedci usilovne pracovali a vyvinuli liek zvaný anti-gerazón, ktorý výrazne spomaľuje proces starnutia. Píše sa rok 2158 a už 102 rokov táto nevídaná mňamka z púpav a blata umožňuje ľuďom žiť prakticky naveky a tak sa priemerná dĺžka života dramaticky predlžuje, čo má za následok extrémne preľudnenie. Aby toho nebolo dosť, tak liek je lacný, lebo veď je z blata a púpav a keďže si ho môže dovoliť každý a naša planéta Zem sa zväčšiť nedá, životné podmienky sú extrémne stiesnené, neznesiteľné ba priam až trýznivé.
Nesmrteľnosť ako požehnanie, nesmrteľnosť ako prekliatie
Je to aj o tom, ako príliš veľa ľudí, presne dvanásť miliárd túži po nesmrteľnosti. A tí, ktorí si ešte pamätajú staré dobré časy smrteľnosti, so smútkom spomínajú na to, aký bol život pred tým, než spotrebovali všetky kovy, všetok benzín a všetky nerastné suroviny a kedy sa hlad zaháňal bravčovými kotletami a hranolkami a nie spracovanými morskými riasami či koláčom pohánkového typu zo spracovaných pilín. Žijú v časoch, kedy sa sami môžu rozhodnúť o svojej nesmrteľnosti a napriek zlým výhliadkam na kvalitný život, všetci svorne kupujú anti-gerazón. Veď kto by už len chcel zomrieť.
Miesta je málo. Čo zarobia je takmer celé zdanené na obranu a starobné dôchodky a tak si rodiny svorne žijú pospolu v malých hoc aj trojizbových bytoch, presne ako Schwartzovci s niekoľkými generáciami otcov a matiek a synov a dcér a synovcov a neviest a švagrín a švagrov a vnukov a vnučiek. A nad týmto mikrokozmom generačného napätia a túžby po vlastnom priestore vládne Harold D. Schwartz alias „Gramps“. Nádherne vykreslené medziľudské vzťahy pod tlakom sociálnej neistoty. A či sa vám to páči alebo nie, ľudia, ktorí majú aspoň 172 rokov a peniaze a čo i len náznak moci, vás budú manipulovať, rozhodovať o vás a posúvať vás ako figúrky na šachovnici tak, ako im to práve vyhovuje, lebo závet sa dá prepísať aj tisíc krát a dokáže rozhádať celú rodinu, ale zároveň aj originálne vyriešiť bytovú otázku.
The Big Trip Up Yonder
Kurta Vonneguta napísal poviedku Zajtra a zajtra a zajtra (Tomorrow and Tomorrow and Tomorrow) v roku 1953. Prvý krát bola publikovaná v časopise Galaxy Science Fiction v januári 1954, kde bol príbeh nazvaný „The Big Trip Up Yonder“ (Veľký výlet do diaľav), čo je eufemizmus hlavného hrdinu za umieranie.
Upravená verzia s názvom „Zajtra a zajtra a zajtra“ sa objavila vo Vonnegutovej zbierkach poviedok Canary in a Cat House (1961) a Welcome to the Monkey House (1968), ktorá vyšla aj v češtine pod názvom Vítejte v pavilonu opic (2008). V slovenskom preklade sa neobjavila, bohužiaľ v slovenčine vyšlo akosi primálo Vonnegutových diel.
Zaujímavosťou je, že názov „Zajtra a zajtra a zajtra“ bol vraj inšpirovaný Shakespearovou hrou Macbeth a jedným z jeho najznámejších monológov v piatej scéne piateho dejstva, kde sa Macbeth zamýšľa nad smrťou a zbytočnosťou života:
Len zajtra a zas zajtra, zajtra zasa,
sa vlečie chabým krokom deň čo deň,
až do poslednej hlásky všetkých čias,
dni zašlé všetky bláznom svietily
na ceste k hrobu. Zhasni, sviečočka!
SHAKESPEARE, William: Macbeth. Turčiansky Sv. Martin: Ústredie slovenských ochotníckych divadiel 1933. 104 s.
Zdroj: Zlatý fond denníka Sme
Poviedka má dve verzie, ktoré sa líšia nie len názvom, ale aj ďalšími úpravami. Jednou z podstatných je pridanie rozhovoru Lou a Em na začiatku neskoršej verzie. Ich dlhý rozhovor na balkóne bytu rodiny Schwarzových na sedemdesiat šiestom poschodí budovy 257 v Alden Village dáva poviedke oveľa väčší náboj, ide viac do hĺbky a cez viaceré skutočnosti, ktoré Em a Lou v rozhovor spomínajú a ktoré boli v originálnej verzii iba naznačené, dáva atmosfére doby a vnútornému rozpoloženiu postáv jasnejšie kontúry a silnejšiu esenciu. Medzi ďalšie zmeny patrí zmena roku z 2185 na 2158 a zmena priezviska z Ford na Schwartz.
Fikcia alebo hrozná budúcnosť
Je to sci-fi, nie je to sci-fi? Alebo je to až vizionársky presná predpoveď našej budúcnosti. Tak si to zhrňme. Keď Kurt Vonnegut písal túto poviedku, na Zemi žilo 2,5 miliardy ľudí. V januári 2024 prekročil počet obyvateľov našej krásnej planéty 8 miliárd a podľa predikcií Spojených národov v roku 2100 tu bude pobiehať takmer 11 miliárd pozemšťanov.
A čo tie morské riasi a piliny? Nuž, morské riasi sa stávajú bežnou súčasťou našich jedálničkov v šalátoch, cestovinách, nátierkach, polievkach, dávajú sa do čaju, omáčok, stačí si len vybrať. A ten nápad s pilinami? Veď tie sú nestráviteľné, no možno usilovný vedci okrem anti-gerazónu vymysleli aj spôsob ako spracovať piliny na požívateľnú potravinu. Myslím si, že v tomto prípade mohol byť Kurt Vonnegut inšpirovaní aj svojimi zážitkami z druhej svetovej vojny, keď sa dostal do zajateckého tábora v Drážďanoch, kde bol internovaný ako vojnový zajatec (POW). Zážitky z tábora označeného ako Slaughterhouse-Five (Bitúnok – päť) opísal v jednom z jeho najslávnejších protivojnových román s rovnomenným názvom Bitúnok č. 5 (Slaughterhouse-Five), ktorý je nádherný ako torta geniálneho cukrára s chutnými vrstvami sci-fi a autobiografie. A práve počas druhej svetovej vojny sa v extrémnych prípadoch objavujú piliny ako prísada do múky. Napríklad, počas blokády Leningradu nemeckými nacistickými vojskami, kedy bol obrovský nedostatok potravín, sa do múky pridávali rôzne doplnky a v čase najväčšieho nedostatku to boli aj drevené piliny. Mnohé záznamy a svedectvá hovoria aj o tom, že v nacistických koncentračných táboroch bolo bežné z dôvodu znižovania nákladov na potraviny pre väzňov pridávať do chleba piliny namiesto múky.
Život je dobrý
„Prečo si robiť starosti s tým čo bude na Zemi… Za pár rokov budeme všetci letieť vesmírom, aby sme začali život úplne od znova na novej planéte. .. Akurát sa ukázalo, že potrebujete niečo dvakrát väčšie ako je Empire State Building, aby ste dostali jedného mizerného kolonistu na Mars. A ďalších pár trilión doláčov, aby tam mohol zobrať aj svoju ženu a psa. To je spôsob ako riešiť preľudnenie – emigrovať!“
Kurt Vonnegut, Tomorrow and Tommorow and Tomorrow,
Naša nádherná planéta Zem nám dala všetko čo mala, možno nie vždy úplne dobrovoľne. Čo sme videli, sme si bez opýtania zobrali. To, čo sme nevideli, sme vyhrabali, vydolovali a vyvŕtali. Naša nenásytnosť a hlúpe mrhanie všetkými možnými zdrojmi nás pomaličky približuje k budúcnosti, ktorá bola kedysi, nie tak dávno, len obyčajným výživným sci-fi. A tak nás teda napadlo, že keď ju už úplne zhumpľujeme, zdevastujeme a vyciciame, tak ju jednoducho opustíme a poletíme na Mars. Človek sa jednoducho nezaprie. Nuž, uvidíme čo budúcnosť prinesie. Veď aj Gramps hneď, ako si objednal super-anti-gerazón vedel, že „Život je dobrý. Nevedel sa dočkať, čo sa bude diať ďalej.“
Test: MB
Zdroje k Tomorrow and Tomorrow and Tomorrow:
- Úvodná ilustrácia: Peter Cassell
- Kurt Vonnegut, Tomorrow and Tomorrow and Tomorrow, 1968, pozn.: v texte je použitý neautorizovaný preklad úryvkov z anglického orignálu
- Kurt Vonnegut, The Big Trip Up Yonder, 1954, Project Gutenberg
- Galaxy Science Fiction, január 1954
- William Shakespeare: Macbeth. Turčiansky Sv. Martin: Ústredie slovenských ochotníckych divadiel 1933. 104 s., Zlatý fond denníka Sme
