O neuveriteľných cestách z Francúzska až k oblakom
Svet je šialený, svet je krásny, Vždy musí niekto prehrať, Zabudol som žiť … Ani sám Konfucius to nevyjadril lepšie než Julio. Rovnako ako Jules Verne a Iulius Ceasar, Julio Iglesias je vizionár. Človek by uveril, že všetci Julovia sú vizionári.
Francúzska literatúra je plná skvostov, bez ktorých by sme si knižný svet nevedeli predstaviť. Jules Verne je, napriek mnohým pochybovačom, nesúhlasníkom a posmešníkom, fenomén, ktorý oslovil milióny čitateľov. Aj keď jeho romány nepatria medzi povinné čítanie, stále sa čítajú, stále prichádzajú nové vydania, stále inšpiruje filmárov k novým lepším dokonalejšie spracovaniam jeho príbehov. Nepísal síce vysokú a vznešenú literatúru ako Victor Hugo, Baudelaire, Dumas či Stendhal , no sila jeho myšlienok bola pre mnohých inšpiratívna, dávala fantázií krídla a očiam silu vidieť až za horizont. Dobrodružstvá, ktoré výdatne kŕmili predstavivosť malých i veľkých, sú dnes skúmané zhora zdola, hľadajú sa faktické chyby a technické nepresnosti, hovorí sa o naivite až povrchnosti. Ale ako jeden múdry indický pán hovoril, „Najskôr vás ignorujú, potom sa vám smejú, potom na vás útočia a nakoniec vyhráte.“ A Jules Verne vyhráva a vyhráva vo veľkom štýle. Dôkazom je aj veľmi nenápadne, nevtieravé pripomínanie jeho osoby v mnohých románoch súčasných francúzskych autorov. Jules Verne jednoducho patrí k Francúzsku, k životu bežných Francúzov, k francúzskej francúzskosti tak, ako Eifelovka, croissant či skvelé víno. A k Julovi Vernovi patri fantázia. Jules Verne je fantázia.
„Svet je šialený, svet je krásny, Vždy musí niekto prehrať, Zabudol som žiť … Ani sám Konfucius to nevyjadril lepšie než Julio. Rovnako ako Jules Verne a Iulius Ceasar, Julio Iglesias je vizionár. Človek by uveril, že všetci Julovia sú vizionári„, napísal Romaina Puértolasa vo svojom druhom románe. Rovnako ako Jean-Paul Didierlaurent píše neobyčajne sviežo a tak francúzsky. Ak ste o týchto autoroch doteraz nepočuli alebo si ich mená jednoducho nepamätáte, nevadí, netreba sa preto hanbiť. Oni vlastne ani nie sú spisovatelia na plný úväzok a kníh, ktoré obaja napísali spočítate na prstoch jednej ruky. Hravá, oddychová literatúra plná snov a ilúzie. Čítanie, ktoré poteší, pobaví a odpúta od každodenného stereotypu.
O dievčatku, ktoré prehltlo oblak veľký ako Eiffelova veža
Jedna z najláskavejších a najsrdečnejších kníh, ktoré sa mi za posledné roky dostala do rúk bol príbeh Romaina Puértolasa O dievčatku, ktoré prehltlo oblak veľký ako Eiffelova veža. Najskôr ma zaujal názov knihy a veľmi príjemné ľúbivé spracovanie obalu a potom mi to cinklo. Puértolas … ahááá, áno … jeho Fakír, jasné. Každý, kto má v sebe aspoň štipku hravosti bude unesený nespútanú imagináciou autora a ľahkosťou s akou sa v príbehu objavujú pitoreskné postavičky v tých najprapodivnejších situáciách. Ako dej plynie, každá ďalšia príhoda vám príde čoraz bláznivejšia a neuveriteľnejšia a napriek tomu chcete veriť, že to všetko je pravda a realita je len zatúlaný mrak, ktorý odfúkne vietor a zaženú ho hrejivé lúče slnka. Detský svet je úžasný, jeho krehkosť pavučinky má udatnú ochrankyňu, očarujúcu dámu s menom Fantázia. S ňou je možné prekonávať aj tie najťažšie prekážky skutočného sveta. Ma obrovské náručie, do ktorého pritúli každého, kto ju dokáže prijať a otvoriť jej svoje srdce. Krásny príbeh pre pohladenie duše, úsmevný i smutný, prekypujúci človečenstvom, jednoduchosťou mravnej krásy a bezhraničnej lásky. Nečakajte veľké umelecké dielo, no pri čítaní s určitosťou otvorte čo najviac šuplíkov svojej predstavivosti, nechajte sa unášať ľahkosťou bytia a nebojte sa lietať v oblakoch akokoľvek absurdne to vyzerá. Na konci pochopíte, aké nádherné je mať rád a pocítite vďačnosť za všetkých dobrých ľudí, ktorí napĺňajú váš život radosťou a ktorým na vás úprimne zaleží.
Neobyčajné putovanie fakíra uviaznutého v skrini z IKEA
Písal sa rok 2014 a ja som sa chystala na svoju asi tretiu cestu do Bukurešti. Deň pred odchodom som sa zastavila v kníhkupectve obzrieť si nejakú spolucestujúcu, zábavnú, takú čo vie spríjemniť cestovanie. Po krátkom váhaní som odchádzala s Fakírom, ktorý uviazol v skrini z Ikea. Meno autora mi nič nehovorilo, no názov knihy bol taký bizarný, že to jednoducho nešlo nevziať ju so sebou na cestu. Nasledujúci, celkom príjemný októbrový deň som nastúpila do lietadla, uložila som si príručnú batožinu, usadila sa do sedadla 10F a vydala sa na neobyčajné putovanie s Fakírom. Musím povedať, že táto prvotina Romaina Puértolasa je absolútna „cestovateľská“ lahôdka. Zabaví, rozosmeje, zintenzívni vnímanie každej maličkosti, ktorú na svojej ceste zažijete, vidíte, počujete a chcete aby chute boli chutnejšie a vône ešte voňavejšie, aby ste sa vám vryli do pamäti a zmenili vaše obyčajne, predvídateľné a organizované cestovanie na niečo pozoruhodné . Neobyčajné putovanie fakíra uviaznutého v skrini z IKEA, no koho už len mohlo také niečo napadnúť. Situácie, do ktorých sa fakír dostáva pri svojom putovaní z Indie do Paríža za svojou vytúženou posteľou s klincami, ktorá sa nejakou záhadou predáva práve v parížskej Ikea, sú plné nevysvetliteľných zápletiek, groteskných postáv a neuveriteľného odhodlania hlavného hrdinu Adžatašatrua Braltodžasa Patela dosiahnuť svoj cieľ. Na pozadí nedobrovoľných ciest po Británii, Španielsku či dokonca Lýbii sa mihnú aj vážnejšie spoločenské témy, ako nelegálna imigrácia. No nemyslím, si že táto kniha mala za cieľ riešiť seriózne problémy nás Európanov. Príbeh má od serióznosti veľmi ďaleko. Ak máte chuť sa pobaviť a opäť raz nechať svojej mysli trošku si zafantazírovať a zažiť skvelé dobrodružstvo cez priam až rozprávkový príbeh súčasnosti, nebojte sa začítať do tohto románu napísaného na mobilnom telefóne. Príbeh vás príjemne prekvapí svojbytnou nevypočítateľnosťou, nadhľadom a vtipom.
Čitateľ z vlaku o 6:27
Jean-Paul Didierlaurent ma svojou knihou nenápadne, utajene až podozrivo účinne inšpiroval k tomu, aby sa zo mňa stal čitateľ z autobusu o 5:22. Nečítam síce nahlas útržky z kníh odsúdených na večné zatratenie v hroznom strojovom knihomordovi. No i moje tiché čítanie cestujúc prímestskou linkou a sediac pri úplne cudzích spolupútnikoch, má svoje osobné čaro. Je to také upokojujúce a blahodárne pôsobiace na umorené zmysli. Príbeh čitateľa z vlaku o 6:27 je ako liek na únavu z ubehaného života. Zrazu ste v tom malom uzatvorenom svete, kde čas plynie len tak rýchlo ako vy sami chcete, kde sa dá čas zastaviť, kde je možné čas vrátiť späť. Čítate a nechávate sa unášať obyčajnosťou, až sa Vám zachce žiť všedný, naoko nudný život s nudnou prácou a nenaplnenými túžbami. A napriek tomu v ňom nachádzate momenty s čarovnou podmanivosťou. A keď do takéhoto príbehu o smutnom osude kníh, našťastie nie všetkých, primiešate humor, láskavosť, krásny poetický pokoj a nežnosť ľudskej viery v dobro, z jednotvárneho dňa sa razom stane niečo neobyčajné. Čitateľ z vlaku o 6:27 je taký francúzsky, taký osviežujúci a príjemný, že na poslednej stránke vás s premkne clivota a prajete si, aby to celé ešte nekončilo.
Francúzska literatúre je čímsi očarujúcu, má nezameniteľnú atmosféru, ktorá z príbehov priam vyskakuje a v momente ma prenesie do Paríža, kde si napriek sychravému novembru, sedím na terase malej kaviarničke pri plynovom ohrievači a s nohami zabalenými v deke popíjam horúcu kávu a vediem príjemnú, hrejivú dišputu s pani Fantáziou.
Autor: MB foto: MB
Zdroj k téme trojfrancúzskej:
Romain Puértolas, O dievčatku, ktoré prehltlo oblak veľký ako Eiffelova veža
Romain Puértolas, Neobyčajné putovanie fakíra uviaznutého v skrini z IKEA
Jean-Paula Didierlaurenta, Čitateľ z vlaku o 6:27
