Odkiaľ prichádzajú knihy

clock-on-a-wooden

Hľadám stále to miesto odkiaľ knihy prichádzajú. Pozerám za každý roh, otváram každé dvere, nazerám do každého okna…A viete čo, knihy sú všade, úplne všade.  Aj tam kde nie sú, si ich vieme priniesť… v myšlienkach a v srdciach.

A myslím, že práve odtiaľ knihy prichádzajú, zo srdca.  Vkrádajú sa do našich životov, našepkávajú nám, prinášajú príbehy, ktoré sami nemôžeme prežiť, privádzajú nás na miesta, ktoré nepoznáme ale kam sa s nimi môžeme kedykoľvek vrátiť. Nechajú nás počúvať hudbu, ktorá znie len nám a pre nás a dovolia nám vdýchnuť vôňu nepoznaného a tajomného sveta kníh.

Vôňa kníh.  Staré, nové, zabudnuté, najmilšie, no i tie nikdy nečítané, každá si nesie zo sebou svoju vôňu. Doma sme mali niekoľko knihovničiek, každá inej veľkosti, s iným obsahom, s inou arómou. V detskej izbe sme mali ako inak knihy detské, roztomilé príbehy chrobáčikov a zvieratiek, princezien a kráľov so sladkou vôňou detstva.

V obývačke bola knihovňa dospelácka ba priam intelektuálna s vôňou sofistikovaného umenia.  Mahagónom obložené steny a masívny krb dodávali obývačke istý nádych vidieckeho sídla. Stena až po strop plná kryštálu a kníh umocňovala jej veľkoleposť. Obývačka bola až prehnane veľká v porovnaní s miniatúrnou kuchynkou s malinkým okienkom a metrom štvorcovým voľného priestoru. A tak nám už od detstva nevedomky rodičia vštepovali pocit, že človek má byť veľký duchom a nie jedlom. Obetovali toľko priestoru umeniu a kráse, ktorá nás síce fyzicky nezasýtila a nezahnala smäd, ale myseľ pri nej radostne tancovala kochala sa a rástla.

No a tá najtajomnejšia knihovnička stále v izbe starej mamy. Bol to sekretár, ako mala vtedy asi každá stará mama. Hore poličky za posuvným sklom a dole skrinky s drevenými dvierkami na kľúčik. A všade boli knihy, ktoré voňali dobrodružstvom, romantikou a ľudskosťou.

U nás doma sa  vždy čítalo, knihy patrili ku každodenným rituálom, boli niečím, bez čoho sa nedalo odpočívať, bez čoho sa horko ťažko zjedol obed, bez čoho sa nedalo uložiť do postele, no jednoducho bez nich nebol deň tým správnym dňom. Knihy sa stali súčasťou našich životov, zaplnili miesta, ktoré teraz často zostávajú mdlé a prázdne.

Ale ak človek pozorne počúva, cez všetok hluk, krik a vravu začuje tichučký šepot malých knižných škriatkov, ktorí usilovne kontrolujú každé písmenko každej stránky z každej knihy, aby sa ubezpečili, že je všetko pripravené. A keď príde ten čas a oči uvidia krásne hviezdy na nočnej oblohe, uši začujú nádhernú hudbu a srdce sa otvorí neznámym príbehom, príde do duše kľud. A malí knižní škriatkovia zaplesajú radosťou z dobre vykonanej práce. Zhlboka sa nadýchnite, zatvorte oči a započúvajte sa…..počujete? Ticho …a vôňa kníh.

Autor: MB