Mesiačik kamže kam?

Augustovo-septembrový súhrn udalostí z Mesiaca. Alebo, ako sme dobývali Mesiac v roku Králika.

Keby bol Mesiačik vedel, čo tu my tvory pozemské na neho chystáme, asi by sa vzďaľoval od našej modrej planéty o čosi rýchlejšie ako 3,8 cm za rok a ufujazdil by rýchlosťou svetla do temnoty vesmíru a mal svätý pokoj. Nuž, ale zatiaľ to nedokáže a tak musí znášať naše dobyvateľské vrtochy.

Bohyňa mesiaca

Ale poďme pekne poporiadku. Ešte v roku 2019 pristála ako prvá na odvrátenej časti Mesiaca čínska lunárna sonda Chang-e 4 (bohyňa Mesiaca v čínskej mytológii), ktorá si tam priniesla aj robotické vozidlo Jü-tchu 2 (Nefritový králik 2) vybavené technológiou Lunar Penetrating Radar (LPR). „Pomocou rádiových signálov skúma vrstvy Mesiaca hlboko pod jeho povrchom.“1 A tak Nefritový králik skúmal a skúmal mesačný povrch a 21.augusta sa pochválil, že ho vyskúmal až do hĺbky 300 metrov a kto vie, čo všetko tam vyskúmal. Ale snáď sa Seleniti skryli dostatočne hlboko. Ten pán Březina mal asi pravdu, keď v Mesačnom denníku písal: „„V roku 2013 zaznamenali prvú záhadnú žiaru na Lune a potom (pozn. potom znamená v roku 2081)… Dnešná situácia vyzerá tak, že Mesiac je skoro celý rozvŕtaný a stále sa nič poriadneho nenašlo. Kolujú zvesti, že tam uprostred niečo je… „

A ja si neviem nijak inak vysvetliť ten prekypujúci záujem o Mesiac, len tak, že „tam uprostred niečo je.

Luna 25

Tento august bol v skutku náročný mesiac pre Mesiačik, nebol to len Nefritový králik, ktorý sa pochválil ako hlboko preskúmal jeho povrch. Keď sa už Mesiačik mohol konečne tešiť, že bude tak krásne žiariť v super splne a ešte k tomu bude tak nádherne tajomne modrý 2, prihnali sme aj s našimi sondami. Bol vraj taký plán, že ruská lunárna sonda Luna-25 bude na Mesiaci pracovať celý jeden rok. Ale čo čert nechcel, niekde sa stala chyba a Luna-25 na Mesiaci nepristála ale padla tam ako vrece zemiakov. Oficiálne teda 20. augusta stroskotala Luna-25 na povrchu Mesiaca a ruská lunárna misia, prvá po 47 rokoch, zlyhala 3. Mesiačik si pofúkal boľavý kráter a dúfal, že bude mať aspoň na chvíľku pokoj.

Mesačná loď

Ale kdeže. To sa on veľmi mýlil. Ešte sa ani nestihol usadiť prach po Lune 25 a od tretej planéty od Slnka sa vynorila indická vesmírna sonda Čandraján-3 (Mesačná loď 3) so svojim pristávacím modulom Vikram, ktorý si to namieril na južný pol a tam 24.augusta vyšiel na mesačný povrch lunárny rover Pragján (múdrosť) 4, ktorý zistil, že na mesačnom povrchu je síra a okrem toho aj hliník (nie je teda len v Humpolci), železo, vápnik, chróm, titán, mangán, kyslík a kremík. A keď sa Pragján narobil, príchodom lunárnej noci zaspal a možno sa zase zobudí 22.septembra a skúsi pohľadať aj vodu, ak medzi tým nezamrzne, lebo vraj by mohol od toľkého mrazu zamrznúť. No, ale treba uznať, že je to veľký úspech pre Indiu, pretože sa stala len štvrtou krajinou, ktorá úspešne pristála na Mesiaci. Predbehli ju len Spojené štáty americké, Sovietsky zväz a Čína.

Slim

Po toľkom dobrodružstve bol Mesiačik presvedčený, že už bolo toho dosť a príde vytúžený pokoj. No, nepríde. Na cestu k nemu sa 7. septembra vydala ďalšia sonda, tentokrát japonský lunárny pristávací modul SLIM. Prepáčte mi moju drzosť, ale SLIM? Aké neoriginálne, po tých králikoch, vznešených bohyniach a lunách je to také nemastné neslané meno, ale zato je jeden z najpresnejších pristávacích modulov, aké sa kedy podarilo vyrobiť: „Vytvorenie pristávacieho modulu SLIM bude pre ľudstvo znamenať kvalitatívny posun smerom k tomu, aby sme mohli pristávať tam, kde chceme, a nielen tam, kde je to jednoduché.“ 5

Dobrá správa na záver

A na záver jedna dobrá správa. 5. Septembra NASA obnovila kontakt so sondou Voyager 2, ktorá bola do vesmíru vypustená v roku 1977, obletela okolo Uránu a Neptúnu, v roku 2018 opustila heliosféru, vstúpila do medzihviezdneho priestoru a od Zeme je vzdialená 19 miliárd kilometrov. Ale nie je to najvzdialenejší objekt vytvorený človekom vo vesmíre.

Voyager 2 je dvojičkou Voyagera 1, presne toho Voyagera, ktorý 14. februára 1990 urobil ikonickú fotku planéty Zem. Sonda sa otočila smerom k Zemi, keď bola od nej vo vzdialenosti 6,1 miliárd kilometrov a odfotila Bledomodrú bodku „Pale Blue Dot„, tiež rovnomenná a famózna kniha astronóma Carla Sagana. Sonda Voyager 1 sa stala prvým zariadením vyrobeným človekom, ktoré v roku 2012 vstúpilo do medzihviezdneho priestoru a v súčasnosti je od Zeme vzdialená približne 24 miliárd kilometrov. 6

Foto: pixabay

Zdroje: podrobne si o všetkých týchto udalostiach môžete prečítať na Spravodajskom portály TASR teraz.sk