O jednej unavenej duši a koláčoch

„Občas počúvaš iba o nenávisti, ale na svete je viac lásky než si dokážeš predstaviť… Predstav si, ako by nám bolo, keby sme sa toľko nebáli…“

Je mi smutno. Mojej duši je smutno. Ona je inak celkom odolná, veselá, milá duša odhodlaná vytrvalo a neúmorne objavovať svet, nechať sa ním inšpirovať a neprestávať snívať. Ale teraz badám na nej známky vyčerpania. Bude to asi tým, že pozerá na svet, ktorý akoby ohlúpol, stratil ľahkosť, sviežosť, víziu i nádej, zarastá tŕním zloby, nenávisti a smútku. Každý deň ma moja duša nasleduje, nikdy neprotirečí, nenamieta, kráča so mnou a verí, že dnes jej bude doprianá radosť, dobrá myšlienka a tak nenahraditeľná, i keď podceňovaná, ale nesmierne prepotrebná láskavosť. No je to čoraz ťažšie. Človek prestáva počúvať svoju dušu, jej hlas zaniká v tom hroznom kriku povrchnosti. Povrchnosť, to vám je veľmi lepkavá hmota, ktorá nemilosrdne obalí myseľ, srdce a nakoniec i dušu. Tie stvrdnú na kameň a človek zabudne, že tam kdesi za tou kamennou stenou stále žije a snaží sa prebiť na povrch „unavená, špinavá a doškriabaná“ ľudská duša. Preto, keď moja duša zosmutnie, snažím sa ju pohladiť, pohýčkať ju, obdarovať. A keď už aj moja myseľ pocíti hlad po čomsi očisťujúcom, ušľachtilom, čo pomôže odplaviť všetok ten prázdny balast neprajnosti, prinesiem im ten najlepší koláč, ktorým by nepohrdol ani krtko.

Existujú knihy, ktoré prečítate za päť či desať minút, no celé hodiny v nich listujete, obracia ich stránky, neviete sa vynadívať na „obrázky, ktoré sú ako ostrovy, miesta, kam sa dá utiahnuť v mori slov„. Slov, ktorých stačí aj málo, no sú v nich ukryté neuveriteľné poklady, životobudič pre každú dušu. A tak sa k nim vraciate znova a znova a znova, len aby ste svoju dušu nakŕmili do sýta. No nie len duša sa poteší, myseľ bude pri nich žiariť a srdce pocíti nesmiernu lásku.

Moja duša bola už taká smutná a unavená, že nestačilo jedno pohladenie, ale hneď dve. Dve knihy, ktoré ma potešili svojom skromnosťou, múdrosťou, láskavosťou a nesmiernou úctou k životu a k človeku. „Chlapec, krtko, líška a kôň“ od Charlieho Mackesyho je balzam, liečivý odvar, účinný medikament na unavenú duše. Keď som túto knihu objavila v kníhkupectve, zapôsobila na mňa ako magnet na kovový klinec. Utiahla som sa do kútika a sediac ma malej taburetke som ju prečítala. Trvalo to len chvíľočku. To sa opakovalo niekoľkokrát, nedala mi pokoja, bola ako čerstvý vánok, ktorý vletí do zatuchnutej izby. Zhlboka sa nadýchnete, zatvoríte oči a necháte sa unášať fantáziou. Život nemusí byť dokonalý, no napriek tomu krásny. Svet, ktorým kráčajú chlapec, krtko, ich veľký kamarát kôň a líška je ako rozhovor s dušou, vy sa pýtate a ona odpovedá.

No ale ak sa vám stane, že sa jedného dňa poobzerajte a svoju dušu vôbec neuvidíte, to už bude vážnejšia diagnóza hodná rady skúseného odborníka. Bez duše sa nedá žiť. Chodiť bez duše je ako kráčať v olovených topánkach, ťažko, nemotorne a veľmi vyčerpávajúco. Čo všetko môže spôsobiť taká „Stratená duša“ ukryla Olga Tokarczuk do svojej nezvyčajné pokojnej knihy, v ktorej sa vľúdnosť snúbi s umom. Netreba veľa čítať, ale nechajte svoje oči objavovať. Dlho, pomaly pozerajte, spomínate, snívate, hľadajte kúsky svojho života v každej kresbe. A príbeh sa rozvinie ako nádherný kvet len pre vás, a bude presne taký, ako to vaša duša cíti a potrebuje.

Pre mňa je duša jednoducho umenie. Umenie mať rád, umenie počúvať, umenie sa pozerať a vidieť. Duša je Stvoriteľka hudby, obrazov, sôch, architektúry, všetkého v čom tkvie pôvab ľudskej existencie. Poučka vraví, že duša je „nositeľ mravného a duchovného života a priesečník citu,  vedomia a etiky ako bytostne individuálnych schopností. “ Tak či onak, dobre sa o ňu starajme. Ona napĺňa naše srdce a myseľ, ona formuje naše myšlienky a na myšlienkach záleží, pretože myšlienky určujú, ako vyzerá náš svet. Odpojte sa na chvíľočku od vonkajšieho sveta a ponorte sa do nádherného tichá. Len vy, vaša duša…a „koláč“ alebo… makrónka.

Autor: MB, foto MB


Zdroje k cesta za ľudskou dušou :

  • Chlapec, krtko, líška a kôň, Charlie Mackesy, Tatran, 2020
  • Stratená duša, Olga Tokarczuková, Artforum, 2020