O veľkom Mozgu, ktorý nebol doma

Bola raz jedna planéta Y a na tej planéte Y žili mozgy. Boli to mozgy veľmi malé, nedokonalé ale za to húževnaté, energické a veľmi iniciatívne. A pri tej svojej nekonečnej aktivite ich napadlo veľa hlúpostí, pochabostí a iracionálnych bláznovstiev. V tých malých mozgoch nebolo totiž žiadneho rozumu.

Planéta Y by bola bývala planétou bláznivých mozgov nebyť toho, že na planéte Y žil ešte jeden Mozog a ten bol obrovský ba priam gigantický. Bol to Mozog dokonalý, veľmi múdry a rozvážny. Bol to Mozog mozgov. Vedel byť nie len kritický ale aj dobrosrdečný a hlavne spravodlivý, pretože v sebe skrýval zdravý rozum.

A tak vždy, keď sa v malých mozgoch zrodila hlúpa myšlienka, veľký Mozog ju poopravil, usmernil, napravil tak, aby bola myšlienka v prospech planéty Y a neškodila a nespôsobovala hádky, utrpenie ani zlobu. Preto si všetky mozgy na planéte Y, aj keď to boli mozgy veľmi malé a rozumu v nich nebolo, žili v mieri a hojnosti a vedeli, že za pokoj a prosperitu vďačia Mozgu, a preto ho mali vo veľkej úcte.

Každých 1000 svetelných rokov sa konala intergalaktická výstava, na ktorej mohli všetky planéty, kométy, mesiace a iné vesmírne telesá ukázať to najlepšie, najkrajšie a najdôležitejšie, čo zhmotňuje ich úspešnú existenciu.

Na planéte Y sa rozmohla nesmierna mozgová aktivita, lebo všetky malé mozgy dňom a nocou premýšľali s čím by na intergalaktickú výstavu prišli, aby to bolo také dych berúce, že by im každý závidel a planéta Y by bola tá najlepšia a najobdivovanejšia a získala by prvú cenu, zlatú medailu, vavrinový veniec i pohár víťazov.

A tu kdesi sa v malých mozgoch zrodila myšlienka, že to najlepšie, čo planéta Y má je veľký Mozog. Mozog sa ju zo začiatku snažil poopraviť, usmerniť, napraviť, no čím dlhšie to trvalo, tým viac sa s tou myšlienkou začal pohrávať aj on sám a povedal si, že tie malé mozgy nebudú až také hlúpe, keď ich napadla táto myšlienka a že by nebolo vôbec až také nerozumné ukázať celému vesmíru, ako dôležité je mať Mozog a v ňom zdravý rozum.

A tak sa teda Mozog rozhodol a šiel na intergalaktickú výstavu, kde mala planéta Y nádherný veľkolepý pavilón, zobrazujúci svoju prosperitu a úspechy a uprostred toho všetkého sa vynímal veľký Mozog obkolesený celou nervovou sústavou s množstvom nervových zakončení. Nebol len giganticky veľký, bol neskutočne krásny, žiarivý a trblietavý a nádherne farebný a každé oko, ktoré naň uprelo svoj pohľad bolo priam omráčené tou krásou a pocítilo neuveriteľný pokoj prechádzajúci cez nervové zakončenia priamo až do mysle. Bol to pokoj pochádzajúci so všetkej múdrosti, ktorú Mozog skrýval.

Každý, kto na výstavu zavítal chcel vidieť Mozog. Veľký Mozog sa stal pojmom, inšpiráciou i motiváciou pre celý nekonečný vesmír. Mozog bol šťastný, že pomáha vesmíru stať sa lepším miestom, kde bude základným kameňom, podporným pilierom i ochranným útočiskom zdravý rozum. Mozog sa tešil z toľkej popularity a takmer zabudol na všetky tie malé mozgy na planéte Y.

A všetky tie malé mozgy na planéte Y, v ktorých nebolo rozumu, neprestali s hlúpymi myšlienkami ani počas intergalakticej výstavy. A keďže veľký Mozog nebol doma, nemal kto tieto hlúpe myšlienky poopraviť, usmerniť a napraviť a preto sa po planéte Y čoraz viac a viac šírili myšlienky pochabé, bláznivé, iracionálne a z nich sa stávali myšlienky sebecké, chamtivé, zlostné a kruté. A myšlienky nezostali len myšlienkami, ale sa zhmotňovali a planétu Y zachvátili hádky, nepokoje a vojny a všetko čo malé mozgy s veľkým Mozgom veky budovali bolo spustošené a planéta Y bola na pokraji zániku a žiaden z malých mozgov nevedel prečo sa tak deje, lebo v nich nebolo rozumu.

Jedného dňa sa intergalaktická výstava skončila a veľký Mozog sa tešil ako všetkým malým mozgom ukáže prvú cenu, zlatú medailu, vavrinový veniec i pohár víťazov, ktoré na intergalaktickej výstave získali. No keď sa Mozog vrátil domov na planétu Y, s hrôzou zistil, čo malé mozgy spôsobili. Videl tú krutosť, ktorou jeden malý mozog ničil iný malý mozog, to nepochopiteľné a úplne zbytočné utrpenie. V ovzduší bolo stále cítiť pach hnevu a pomsty, no malé mozgy si už nevedeli spomenúť aká myšlienka ich viedla k tým hrozných činov a každý veľkému Mozgu rozprával iný príbeh, iný dôvod, inú príčinu a všetky boli hlúpe a Mozgu nedávali zmysel.

Mozog si začal vyčítať, že nezostal doma, no vedel, že výčitkami nič nenapraví. To, že veľký Mozog nebol doma doviedlo planétu Y na pokraj samozničenia, no zároveň to doviedlo Mozog k poznaniu, že nie je správne, keď je len on nositeľom zdravého rozumu. Preto sa rozhodol dať kúsok zdravého rozumu každému malému mozgu, aby sa každý malý mozog mohol sám rozvíjať a učiť sa ako svoje hlúpe myšlienky poopraviť, usmerniť a napraviť, aby sa už nikdy nestalo, že hlúpe myšlienky budú tak extrémne koncentrované, až táto extrémna koncentrácia hlúposti spôsobí utrpenie a skazu.

Planéta Y bola zachránená a malé mozgy, v ktorých už bolo zasiate semienko zdravého rozumu začali znovu budovať všetko to, čo predtým, keď veľký Mozog nebol doma, zničili. Občas ich zavše napadli aj myšlienky hlúpe, pochabé a iracionálne, no malé mozgy si ich už samé vedeli poopraviť usmerniť a napraviť tak, aby boli myšlienky v prospech planéty Y a neškodili a nespôsobovali hádky, utrpenie ani zlobu.

Veľký Mozog stále dohliadal na malé mozgy, no bol nesmierne rád, že ich zdravý rozum neopúšťa a planéta Y je v bezpečí. Nebál sa už preto chodiť na intergalakticke výstavy, kde celému vesmíru rozprával príbeh o tom, ako môže kúsok zdravého rozumu v malom mozgu zachrániť svet.

Text a kresby: MB