Posledný Slovák na Mesiaci
„A ten Cernan, čo si po Mesiaci vykračoval pavúčimi krokmi, je náš Čerňan!“
Na oslavu vzácnych a výnimočných chvíľ sa v časoch minulých písali básne a ódy, ktoré s pátosom a oduševnenosťou dávali na známosť radosť a vzrušenie z tej nevídanej udalosti. Historické momenty vykreslené umeleckými výtvormi otvárali srdcia, zobúdzali vášne a rúcali múry. Ich ušľachtilosť pretrváva veky a skrýva sa v nich pamäť ľudskej nevšednosti. A tak keď v roku 1972 Gene Cernan pristál na mesiaci, pán Ľubomír Feldek, virtuóz slovenskej literatúry, nebojácne a s umom slobodného človeka napísal báseň Slovák na Mesiaci. No v tom čase sa ju žiadne noviny či časopis neodvážili uverejniť a vyšla až v rovnomennej v zbierke básni v roku 1986.
Slovák na Mesiaci
A ten Cernan,
čo si po Mesiaci
vykračoval pavúčimi krokmi,
je náš Čerňan!
Takto jeho dedo
šiel do sveta pred päťdesiat rokmi.
Cernan mohol
ako Houston kázal
zbierať skalky, bohvie načo súce,
a vrátiť sa s nimi na zem z neba
vďaka tomu,
že sa nedokázal
vrátiť z Ameriky na Kysuce
Čerňan s krajcom chleba.
(Čo chýbalo
iba stupienok,
aby sa mi na Mesiaci zjavil
môj stratený dedo Stupianek!)
Tak vždy v cudzích básňach, vynálezoch bolo Slovensko
jak zbojník v lesoch.
Tisíc rokov mešká,
chúda naše!
A prvé sa vyviezlo až hore,
len tak, zo zbojníckej samopaše
aj cudziemu vozu na rázvore!
Ľubomír Feldek
Ale prečo toľká odmeranosť, hluchota a nesúhlas k oslave úspechu?
Keď nám v detstve pán Jiří Grygar otváral Okná vesmíru dokorán, ani sme len 
netušili, že po Mesiaci kráčal človek, ktorý sa hrdo hlásil k slovenskému pôvodu. Eugene Andrew Cernan, bol nie len jeden z dvanástich pozemšťanov, ktorých noha vstúpila na iné vesmírne teleso, ale on bol úplne posledným človekom v doterajšej histórii, ktorý rozvíril prach na mesačnom povrchu. „... A som jediným potomkom slovenských a českých rodičov a starých rodičov, ktorý vkročil na povrch Mesiaca. ..“ povedal pri preberaní Ceny svetového kongresu Slovákov 1993 vo Washingtone. Bol to práve on, kto uzavrel vesmírne putovanie začiatkom sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. A keď po návrate z poslednej misie vystúpil z Apolla 17, na otázku televízneho komentátora „Ako sa cítite doma vo vlasti?“ odpovedal Gene Cernan najkrajšie a najsrdečnejšie ako sme si len mohli my Slováci kedy priať: „Môj domov je Slovensko, moja vlasť je USA„.
Nechcený dar z Mesiaca
Napriek tomu, že Gene Cernan hovoril o svojom československom pôvode otvorene a hrdo, Československo zostávalo hluché, slepé a vystrašené. Cernan nie len hovoril o svojom pôvode, on urobil niečo, čo nám malo vyraziť dych, čo nám malo byť poctou a čo nám malo dať pocit výnimočnosti a čím sme sa mali chváliť po celom svete, lebo to bolo závideniahodné. Keď pred pár týždňami (26.7.) docent Luboš Perek oslavoval svoje sté narodeniny, jeho žiak a neskôr spolupracovník Jiří Grygar si zaspomínal, ako to bolo s darom od Gena Cernana.
Gene si niekde zohnal československú vlajočku, pribalil si do svojho osobného balíčka 
pri lete na Mesiac v decembri 1972. Tam vlajku vybral, položil na mesačný povrch a po návrate ju chcel venovať Československu pri svojej neoficiálnej návšteve v roku 1974. Ale jeho dar bol odmietnutý prezidentom, parlamentom, akadémiou vied a potom si spomenul ešte na Astronomický ústav ČSAV, ktorému v tom čase riaditeľoval práve pán Perek a ten bez váhania dar prijal a umiestnil ho do kopule dvojmetrového „Perkovho“ ďalekohľadu na observatóriu v Ondřejově pri Prahe. Pán Perek je srdom a dušou astronóm, no i veľký diplomat. Pracoval aj ako vedúci Úradu OSN pre vesmírne záležitosti a jeho zásluhou malo ČSR už v roku 1969 ďalekohľad s dvojmetrovým objektívom, v tom čase siedmy najväčší na svete. Vlajka v kopule však pobudla len dva roky, nový riaditeľ ústavu ju dal zvesiť, pretože vraj podobnú vec sme nemali aj od Sovietov. Dar Gena Cernana sa znovu objavil na svetle sveta až po roku 1989.
„Okamih, keď som stál na Mesiaci a hľadel na Zem, bol nezabudnuteľný. Videl som svet bez hraníc – náboženských, rasových, jazykových, politických a akýchkoľvek ďalších, ktoré budujeme my ľudia,“
Gene Cerman bol človek so srdcom na pravom mieste! Jeho slová nútia človeka zamyslieť sa nad svojím konaním. Misie na Mesiac zmenili pohľad človeka na život a na podstatu bytia, na našu existenciu na malej modrej planéte, ktorá je všetko čo máme a mali by sme sa podľa toho správať. Uvedomiť si to, však vyzerá byť pre človeka tá najzložitejšia misia všetkých časov.
„Ako robím na istý čas tento posledný krok človeka, ale dúfajme, že nie na dlhý čas – chcem povedať, v čo verím, že história uchová. Že to, čo dokázala Amerika, zmení budúcnosť človeka. Odchádzame z Mesiaca, z pohoria Taurus-Littrow tak, ako sme prišli a ak Boh dá, ako sa aj vrátime – s mierom a nádejou pre celé ľudstvo. Šťastnú cestu Apollo 17.“
Báseň Slovák na Mesiaci poslal pán Feldek Genovi Cernanovi v anglickom preklade, ten dar prijal a vraj sa mu veľmi páčil. A bude sa páčiť každému kto siahne po rovnomennej básnickej zbierke plnej satiry, irónie a sebairónie, no i hrdosti a optimizmu.
Autor: MB Foto: MB, wikipedia.org
Zdroje k téme :
Ľubomír Feldek, Slovak na Mesiaci, Slovenský spisovateľ 1986
https://cernan.vysokanadkysucou.sk/sk/
http://genecernan.com/
http://www.asu.cas.cz/
