Slnko, mesiac, vietor a obloha
Krásna indická rozprávka o dobrom a starostlivom mesiačiku, ktorý nezabudol na svoju matku.
V rubrike Mesačný príbeh alebo príbeh na tento mesiac budeme listovať v knihách detských i dospeláckych a hľadať tam, ako už názov poličky v Lunárnom kabinete naznačuje, staré príbehy a rozprávania, ktorých hlavnou postavou bude Mesiac. Čaká nás bádanie a prekvapivé objavy.
Malí knižní škriatkovia prekutrávali poličky Stratenej knižnici a tu čo nevidia Ganesha, indického Boha múdrosti považovaného aj za majstra astrológie. Sedí si tam on pokojne so svojou sloňou hlavou medzi všetkými tými nádhernými príbehmi z celého sveta. A tu zrazu jeden škriatok zvýskol až sa Ganeshovi chobot do výšky vymrštil a všetkými rukami, a má ich teda neúrekom, začal mávať. Ale potom sa upokojil, lebo knižní škriatkovia nie nadarmo výskali. Oni totiž objavili Granátové jablko, indické rozprávky až z ďalekého Mubaia , v ktorých nám Mulk Rádž Ánand poropráva príbeh štyroch nebeských súrodencoch slnku, mesiaci, vetre a ich matke oblohe.
Slnko, mesiac, vietor a obloha
Kedysi dávno, keď bol svet ešte mladý, vybrali sa raz slnko, mesiac a vietor k svojim strýkom hromu a blesku na večeru. Keď ich matka obloha vychystala a zaželala im príjemný večer, ostala sama a čakala, až sa vrátia. Slnko a vietor boli veľmi lakomí chlapci, ktorí mysleli iba na seba. Pojedli všetky vyberané jedlá, čo dostali od svojich strýkov a ani si len nepomysleli na svoju úbohú hladnú matku, ktorá sedela doma sama a modlila sa, aby jej deti strávili pekný a príjemný večer. Len dobrý malý mesiačik nezabudol na svoju matku. Z každej lahôdky, čo dostal, kúsok odlomil a odložil.
– Vitajte, deti, čo ste mi doniesli? – opýtala sa matka slnka,mesiaca a vetra, keď sa v noci vrátili domov.
– Čo si myslíš? – hrubo sa opýtalo jej najstaršie dieťa slnko. – Azda si čakala, že ti voľačo donesiem? Išiel som ta večerať a zabávať sa, a nie zháňať ti jedlo. Mimochodom, ty by si ani nevedela oceniť také lahôdky, aké sme tam dostali, veď jedávaš len celkom obyčajné jedlá.
– Pravdu máš, ozval sa malý neposedník vietor, – akože ty môžeš jesť také veci, veď nemáš ani zubov. Ako môžeš od nás chcieť, aby sme si napchali do vreciek jedlo pre teba a zničili si šaty? Také veci sa nerobia v lepšej spoločnosti. Ale nuž ako môže sedliak oceniť drahokamy? Ako ty môžeš vedieť o dobrých alebo zlých mravoch?
– Nebuďte takí hrubí, – prerušil ich dobrý mesiac, – zdá sa, že práve vy neviete, čo sú dobré mravy, keď‘ sa takto rozprávate s vlastnou matkou! – Potom pohladil starú matku a povedal:
– Mama, ochutnaj trocha, doniesol som ti z večere. Zo všetkého, čo sme dostali, trošku som ti odložil.
– Ži v pokoji a dlho, môj drahý mesiačik, – povedala starenka. Potom prísne pozrela na druhých dvoch synov a riekla:
– Kliatba nebies nech padne na vaše hlavy! Ty, môj najstarší syn, čo chodíš na slávnosti a večere, a nikdy si nespomenieš na svoju matku, ktorá pre teba hrdlačí celé dni, budeš zhárať vo večnom ohni; tvoje lúče budú vyžarovať horúčavu a budú spaľovať všetko, čoho sa dotknú. Ľudia ťa budú nenávidieť, len čo sa ukážeš vo svojej pýche…A ty, môj malý samopašný vietor, vždy budeš dvíhať prach a zmetať všetko, čoho sa dotkneš, a ľudia ťa budú nenávidieť, len čo sa ukážeš… A ty, môj najmenší, pretože myslíš na svoju matku, budeš naveky krásny, svieži, pokojný, príjemný, budeš nádherný; ľudia ťa budú mať radi a zakaždým, keď na teba pozrú, budú spievať o tebe a chváliť ťa.
Preto ľudia nemajú radi, keď slnko prisilno hreje, a nenávidia vietor, keď primocne duje; ale mesiac majú radi všetci.
Kniha vyšla v Mladých letách v dvoch vydaniach s nádhernými farebnými celostránkovými ilustráciami a kresbami Vincenta Hložníka.
Autor: MB, foto: MB
Zdroj mesačného príbehu:
Granátové jablko, indické rozprávky. Z anglického orignálu Indian fair Talles, Bombay 1946 preložil Herman Klačko , ilustroval Vincent Hložník, vydali Mladé letá v roku 1974 (druhé vydanie), v edícii Z rozprávky do rozprávky, edíciu viedla Mária Pullmnová.
*POZNÁMKY:
prvé vydanie Granátové jablko, Mladé letá 1957
