Ukradnutý mesiac v čiernej debničke

Hovorí sa, že Zem kedysi milovala Slnko, a len preto, aby sa mu zaľúbila, točila sa okolo neho rýchlejšie ako mala, ale Slnko nebolo stále; a preto sa Zemi odtrhlo srdce a z neho vznikol Mesiac. Tak zostala Zem bez srdca a pozemský zaľúbenci ho od tej doby hľadajú na Mesiaci.

Aké veľké krídla má fantázia? Ako vysoko a ako ďaleko sa dá na nich zaletieť? Keď sa Ludvík Aškenázy vydal na nevšedné stretnutie s pani Fantáziou, tá pôvabná dáma mu ponúkla svoje krídla a on sa nebál, nasadol a priniesol svet, ktorý je pozoruhodný, farebný, popletený, žiarivý a tak nádherne detsky láskavý.

Čo sa stalo na Červenej hviezde

Svet Ludvíka Aškenázyho je svetom, v ktorom je všetko možné, v ktorom ľudia žijú na Červenej hviezde zvanej Zem, ponad ktorú každý večer vychádza Zlatá Hlava, aby sa umyla v rybníku Rákosníku. A tá hlava nie je nikto iný ako Mesiac, ktorý môžete ukradnúť Modrej Hmle priamo spred nosa a skryť ho v čarovnej jaskyni pod kopcom Doutnáčem, čím spôsobíte celosvetový zmätok, lebo nie je príliv, nerastú huby, nik nesvieti zaľúbencom na lesnú cestičku. A keď sa Mesiačik v splne vráti na nočnú oblohu, pošle po vás maličké zlaté dievčatko v automobile neznámej značky, skôr západného typu a vy s pozvánkou v ruke letíte na Mesiac raketou Kometa President II.

Ukradený Měsíc, Ludvík Aškenázy

A keď tam dorazíte stanete sa svedkami veľkolepej galaktickej oslavy, na ktorej nechýba jedlo a pitie a reportéri z Marsu, Jupitera, Venuše, veľké rečnícke vystúpenia, sprievod v štýle brazílskeho karnevalu, kde sa na alegorických vozoch hrdo vezú takí pozemskí velikáni vesmírneho bádania ako Archimedes, Giordano Bruno, Tycho de Brahe, Koperník, Einstein, H.G. Wells, Svatopluk Čech a Jules Verne. Čo viac si môžete priať? Snáď už len trochu tej hudby. No pri takej výnimočnej udalosti to nemôže byť len tak hudba hocijaká…

„A Černá holčička začala hrát, zahleděná k osamělé hvězde. Její hudba byla sonáta cis mol, kterou lidé nazývají Měsíční ♫ ♪ ♩ a již kdysi za úplnku slyšel a potom složil Ludvík van Beethoven, člověk na Zemi.

Bylo to na zámku, za noci, která se zdála tak neskutečná, jako by byla z jiného světa. Osamělý prostovlasý muž šel jilmovou alejí a myslel na to, že neslyší ani písek, který mu skřípe pod nohama. Byl tu jen on, světlo a ticho. A tu se potešil, že není docela hluchý, protože slyší světlo jako hudbu. Dlouho stál u staré zdi, zarostlé břečtanem, a radoval se z mírneho svitu, který se lil bez konce, z mlžných par, zvedajícich se na lukách, a z bíleho zámku, jenž mu nepatřil. Pak šel a rozsvítil svíce v okne pod střechou a hrál …

Když svíce dohořely, vešla do pokoje tma, ale ta byla vlídná, protože světlo již bylo napsáno a mohlo kdykoli zasvítit. „

Je možné ešte nejak krajšie slovami opísať hudbu? Občas mám pri čítaní pocit akoby by moje oči tancovali. Slová na papieri plynú ako tá najsviežejšia hudba, ktorá lahodí ušiam, roztancuje nohy a tie poskakujú v rytme veselých myšlienok, dobrej nálady a láskavosti. Moje odhodlané a myseľ zveľaďujúce hľadanie fantastických príbehov o cestách na Mesiac ma veľakrát privedie ku knižným skvostom, ktoré by inak zostali ukryté a nepoznané. Útla knižočka Ukradený měsíc z roku 1956, voňajúca sci-fi dobrodružstvom tak obyčajne dedinským, je ďalší z objavov, ktorý s radosťou predstavím v Kabinete lunárnom.

Autor Ludvík Aškenázy mal dar, dar písať a on písal svojsky so štipkou poetiky a s múdrosťou rozhľadeného človeka. Ukradnutý mesiac je príbeh, ktorý deti nie len pobaví a náležite poučí, zoznámi s tajomnosťou nekonečného vesmíru, ale zároveň im jemne načrtne reálne hrozby správania nás pozemšťanov v modernom svete… „Zachovejte zákony přírody… Život není všude, važte si ho.“ Celá kniha pôsobí veľmi sviežo a detskému oku lahodiaco vďaka roztomilým ilustráciam Heleny Zmatlíkovej, odkazom, telegramom a správam lietajúcimi z Mesiaca na Zem a späť, ktoré sú čitateľovi ponúkané s úžasnou typografickou úpravou z dielne Zdeňka Seydla.

Človečina čierna na bielom

Ludvík Aškenázy bol a ešte tak trochu je pre mňa záhadou. Jeho meno ako aj dielo bolo pre mňa veľkou neznámou až do chvíle, kedy sa z rádia neozval hlas (opäť raz vďaka pán Filan) s obdivom opisujúci ďalší z jeho nepopierateľne úžasných kníh a to nie len obsahovo, ale aj vizuálne, toď znovu práca pána Seydla. Je úžasná.


Nu, což
Byl jednou jeden Švýcar.
To vám byl podivín-matematik.
S pomocí elektrónkového stroje spočítal,
že za posledních 5.559 let
bylo 14.513 válek,
a v nich padlo 31,2 miliardy lidí.
Přišli mu na to,
že vynechal:
Židy dva, pět Filištínů,
šest kočovných beduínu,
dvanáct Sartů, třináct Partů,
šest Ceasarových panchartů

a ještě pár civilů.
Nu, což.

Text a foto: Černá bedýnka, Ludvík Aškenázy


Sloboda nie je zadarmo. Stojí veľa úsilia, sĺz, odvahy, odhodlania a bohužiaľ aj obetí. V týchto dňoch si pripomíname 75. výročie tragédie v Hirošime a Nagasaki. Predchádzalo jej takmer šesť rokov utrpenia aké svet dovtedy nepoznal a mali by sme sa aspoň trikrát denne modliť za to, aby už ani nikdy v budúcnosti nemusel poznávať. A pre istotu si to zaželajme aspoň na každú druhú padajúcu hviezdu a že ich za posledné dni napadalo veľa, tak si držme palce. Druhá svetová vojna bola niečo, čo si my v dnešnej dobe prebytku a pohodlia nevieme predstaviť. A ak si myslíme, že vieme, aj tak nevieme, pretože nedokážeme precítiť ten strach, tú bolesť, tu neistotu, tú neopísateľnú, obyčajnú a nezameniteľnú pravdivosť ľudskej duše a ľudského charakteru.


Sluníčko
Děti jsou malé, a proto milují zdrobněliny.
Každé dítě chce mít něco docela malého, připadá si pak větší.
Slunci říkají děti sluníčko, zní to trochu dojemně,
jedna sluneční skvrna je mnohokrát větší,
než celá naše legrační planeta.
Jednou jedna japonská holčička se dívala na nebe a řekla:
Koukej, mami! Hřibeček!

Text a foto: Černá bedýnka, Ludvík Aškenázy


Ľudvík Aškenázy však dokázal opísať neopísateľné a ukryl TO do čiernej debničky plnej nádherných veršov, príbehov a fotografií. Černá bedýnka alias starý dobrý fotoaparát ukrýva univerzum poznania. Listujúc touto knihou obraciate strany života. Každá fotografia, každý verš vo vás vyvolá emóciu, núti vás zamyslieť sa. Aškenázyho geniálne myšlienky, poetické, bizarné i pitoreskné, občas nemilosrdné a uštipačne skutočné, napísané a odfotené čierne na bielom, sa vám zavŕtajú do hlavy.

Černá bedýnka

Ak chcete vedieť aký bol svet, keď sa všade okolo ťahal tieň vojny, otvorte si Černú bedýnku a čítajte a pozerajte a premýšľajte a keď skončíte, budete to chcieť znovu čítať a pozerať a premýšľať, možno budete obracať stránky len tak náhodne, možno si budete prezerať len tváre ľudí, možno vás prekvapí ich obyčajnosť bytia, možno budete dumať nad tým, aký príbeh práve prežívali, možno budete hľadať v tých riadkoch svoje pravdy a možno si budete domýšľať vlastné príbehy. Ak chcete vedieť, aký je človek, akí sme, aký ste, otvorte si Černú Bedýnku Ľudvíka Aškenázyho a objavujte…


Křik
Človek se narodí, a hned křičí.
Nikto mu nerozumí, ale všechny potešil.
Tady jsem já! řve človek, přišel jsem žít.
Jsem tu dobře?
Narodil jsem se u dobrých lidí?
Ve slušnej století?
Nevedu náhodou válku?
Je tady zrušeno otroctví?
Mám správnou barvu kuže?
Vhodný puvod?
Smím dýchat.
Tak děkuju.

Text a foto: Černá bedýnka, Ludvík Aškenázy


Ľudvík Aškenázy si získla moju pozornosť nezvyčajnou múdrosťou vyjadrovania, ale určite aj preto, že poslal malých loptošov Vavrinca a Filipa na Mesiac, kde Mesačňania s úctou oslavovali veľkoleposť Julesa Verna. A aby bolo moje poznanie jeho tvorby ešte hlbšie, balím kufre a púšťam sa do Putování za švestkovou vůní aneb Pitrýsek neboli strastiplné osudy pravého trpaslíka. Život je jednoducho rozprávkový!

Autor: MB, foto: MB


Zdroje k Ludvíkovej debničke zázrakov:

  • Ukradený Měsíc, Ludvík Aškenázy, 1959, Československý spisovatel, ilustrácie Helena Zmatlíková, druhé vydanie, typografická úprava Zdenek Seydl
  • Černá bedýnka, 1960, Mladá fronta, obálka a typografická úpravaZdenek Seydl, prvé vydanie
  • Beethoven Sonata # 14 „Moonlight“ Op. 27 No. 2 Valentina Lisitsa, sonáta mesačného svitu