Ako vznikli slnko, mesiac a hviezdy
Povráva sa, že za dávnych čias, keď bol svet práve len stvorený, bolo všetko inak. Prekrásna modrá obloha bola celkom nízko, tak nízko, že sa jej dalo dotknúť rukou. A nebolo slnka, mesiaca ani hviezd, ktoré sa teraz jagajú v bezhraničných nebeských priestoroch.
V rubrike Mesačný príbeh alebo príbeh na tento mesiac budeme listovať v knihách detských i dospeláckych a hľadať tam, ako už názov poličky v Lunárnom kabinete naznačuje, staré príbehy a rozprávania, ktorých hlavnou postavou bude Mesiac. Čaká nás bádanie a prekvapivé objavy.
Občas vylezieme po drevených schodoch s malými knižnými škriatkami na povalu, sadneme si na vrzgajúcu podlahu a cez škáru v streche pozorujeme nočnú oblohu a z hĺbky našej prostoduchej duše veriacej na zázraky si povzdychávame ááách, aké byt to bolo krásne môcť sa dotknúť hviezd … a mesiačika. Len keby neboli tak ďaleko. No boli časy, dávne časy, keď bola obloha blízko, blízučko, stačilo natiahnuť ruku.
Ako vznikli slnko, mesiac a hviezdy
Aj na zemi bolo všetko inak. Zeme bolo veľa, a ľudí málo. Zvieratá boli krotké, najmä vtáky, ktoré lietali pomedzi stromy, čo sa opierali sviežimi zelenými korunami o nízku oblohu. Medzi nepočetnými ľuďmi, ktorí v tých časoch obývali zem, žili muž so ženou. Boli veľmi pracovití. Len čo zablikalo slabé svetlo, ktoré nevedno odkiaľ prichádzalo – veď oni nikdy nevideli slnko – muž so ženou sa ponáhľali na pole, kde robili bez prestania až dotiaľ, kým im od hladu v bruchu neškvŕkalo. Všetky dni im ubiehali rovnako, no oni žili v zhode a šťastí.
Každý deň, keď sa vrátili z poľa domov, pripravovali si muž a žena jedlo. Muž tĺkol v mažiari ryžu a žena ju varila so všelijakými prísadami.
Raz sa vrátili z pola do svojej chalúpky veľmi ustatí a hladní a hneď si začali pripravovať obed. Muž nabral ryže, nasypal ju do mažiara a tlčie. Žena zarezala tučnú sliepku, vložila ju do hrnca a rozkúrila v kozube. Keď sa oheň rozháral a z kozuba sa začal valiť dym, zmyslela si žena, že si hrebeň a dlhý náhrdelník zavesí na oblohu.
Muž ešte vždy roztĺkal ryžu. Bol hladný, náhlil sa, a ako sa tak oháňal tíkom, zakaždým ďobol horným koncom do oblohy. To ho najedovalo, dupol nohou a zakričal na oblohu:
„Prečo si tak nízko! Mohla by si sa zdvihnúť a neprekážať mi v práci!“ Ledva to vyriekol, už sa obloha na ich veľké prekvapenie začala dvíhať a spolu s ňou sa dvíhali aj hrebeň a náhrdelník, čo na nej viseli, ba aj kozub, v ktorom už blčal oheň. Odvtedy každú noc vysoko na oblohe svieti mesiac podobný hrebeňu a hviezdy podobné perličkám rozsypaného náhrdelníka, a vo dne žiari slnko sťa plameň v rozpálenej peci.
Príbeh o tom Ako vzniklo slnko, mesiac a hviezdy z knihy Čarodejný strom, filipínske rozprávky s podmanivými ilustráciami Viery Bombovej je ďalšia krásna kniha z edície Z rozprávky do rozprávky.
Autor: MB, foto: MB
Zdroj mesačného príbehu:
Čarodejný strom, filipínske rozprávky. Vybral a preložil Jozef Genzor , ilustrovala Viera Bombová, vydali Mladé letá v roku 1975 (prvé vydanie), v edícii Z rozprávky do rozprávky, edíciu viedla Mária Pullmnová.
