Aprílové zatmenie a iné záležitosti kozmické

Úplné zatmenie v zemi Kolumbovej, spiaci lunárny modul, pomalý čas na Mesiaci, myslenie raketového vedca i odchod skromného génia.

23. apríla si zoberte do ruky knihu a čítajte a prípadne darujte svojej milovanej osobe ružu. Svetovým dňom knihy a autorských práv si dnes pripomenieme dvomi knihami. Prvou je „Cesta ku hviezdam“ – Strhujúci príbeh prvého človeka, ktorý prekonal hranice našej planéty od Stephena Walkera a ak sa chcete dozvedieť viac o ceste Jurija Gagarina do vesmíru, toto je presne kniha, ktorá vám ten úžasný príbeh vyrozpráva. Druhou je „Mysli ako raketový vedec“ od Ozana Varola, veľmi pútavé čítanie o tom, „… že tvorivé myšlienky môžu vzísť zdanlivo nepravdepodobných zdrojov„, s množstvom praktický i faktických informácii o práci a myslení vedcov a nie len tých raketových.

12. apríla sme si pripomenuli úžasný počin majora Gagarina a celého Sovietskeho raketového inžinierstva. Prvý oblet prvého kozmonauta Jurija Alexejeviča Gagarina, ktorý 12. apríla 1961 ako prvý človek vyletel do kozmického priestoru a úspešne obletel Zem v kozmickej lodi Vostok 1, ktorá odštartovala z kozmodrómu Bajkonur presne o 06:06:59,7 koordinovaného svetového času.1 Jurij Gagarin sa stal celosvetovou ikonou a bol povýšený do hodnosti plukovníka sovietskych vzdušných síl. A presne tento počin pripomínala pôvodná „Raketa letiaca, dymiaca a nádherne strieborná“ z roku 1961 postavená na Kukorelliho námestí v bratislavskom Ružinove.

8. apríla zomrel vo veku 94 rokov vo svojom dome v Edinburghu britský fyzik a držiteľ Nobelovej ceny za fyziku Peter Higgs (na úvodnej fotke). 3 Bol autorom teórie, ktorá predpokladá, že základné stavebné kocky hmoty získavajú svoju hmotnosť „prostredníctvom interakcie s poľom generovaným inou časticou, ktorú dnes nazývame Higgsov bozón“. Existenciu tejto častice Peter Higgs predpovedal v článku z roku 1964. No prvú verziu rukopisu editori z CERN-u odmietli s tým, že „je bez zjavného významu pre fyziku“. Bolo to asi preto, že pán Higgs bol geniálny a celú svoju teóriu dokázal napísať na 1,5 strany. No, ale múdri vedci z CERN-u zrejme neskôr usúdili, že 1,5 strany je predsa len dostatočne veľa a dali tomu šancu, postavili veľký hadrónový urýchľovač a o takmer 50 rokov neskôr potvrdili existenciu Higgsovho bozónu. Odpočívajte v pokoji vo vedeckon nebi pán Higgs.

8.apríla sa nám opäť raz zatmelo. No, nie tak úplne nám tu na štyridsiatom deviatom stupni severnej šírky, devätnástich stupňoch a piatich minútach východnej dĺžky, inak to je presne tam, kde Majka z Gurunu pristála, mimozemské to dievča s iskriacimi očami, robotickým hlasom a schopnosťou lietať. Zatmenie Slnka a nie hocaké ale rovno úplné, sa udialo v Mexiku, Spojených štátoch a Kanade. 2 Mesiačik bol tak, ako sa patrí opäť veľkou hviezdou v tomto vesmírnom divadle. Vzácny nebeský úkaz, keď sa Slnko, Mesiac a Zem zoradia do jednej priamky trvalo v Severnej Amerike maximálne štyri minúty a 28 sekúnd. Ale nesmúťme, lebo už o dva roky bude zatmenie Slnka možné pozorovať z mnohých krajín Európy, vrátane Slovenska. Pás totality, teda pás povrchu Zeme, z ktorého možno pozorovať úplné zatmenie Slnka, prejde cez sever Španielska . A aby ste tento zriedkavý úkaz neprepásli, zapíšte si do kalendárika dátum 12. august 2026.

4. apríla Biely dom požiadal o zavedenie samostatného časového pásma pre Mesiac – koordinovaný lunárny čas (LTC) 4 , lebo či sa nám to páči, čas na Mesiaci plynie o 58,7 mikrosekundy denne pomalšie ako na Zemi a to predsa my pozemšťania nemôžeme nechať len tak bez povšimnutia. LTC by mal byť podľa USA zavedený do roku 2026, kedy sa plánuje na Mesiac misia Artemis III s ľudskou posádkou. A aby sme nezabudli, ľudia naposledy na mesačný povrch vystúpili v decembri 1972 v rámci misie Apollo 17 a bol medzi nimi aj „Posledný Slovák na Mesiaci“.

1.apríla bol Japonský lunárny modul SLIM opäť uvedený do spánkového režimu po tom, čo prežil na Mesiaci aj druhú mimoriadne chladnú lunárnu noc.5 SLIM, ktorý opustil našu matičku Zem v septembri 2023, doletel na Mesiac v januári 2024 a Japonsko sa stalo len piatou krajinou sveta, ktorej sa podarilo na Mesiaci hladko pristáť.  A nebolo to len tak nejaké pristátie. „SLIM uspel v presnom pristátí…, miesto pristátia je potvrdené vo vzdialenosti 55 metrov od cieľového miesta,“ uviedla JAXA. SLIM (Smart Lander for Investigating Moon) úspešné pristál v sobotu 20. januára 2024 japonského času (piatok 16.20 h SEČ). Tak budeme držať palce, nech sa SLIM opäť prebudí a naplní svoju mesačnú misiu.

Foto: shropshirestar.com , tasr.sk

Zdroje:

teraz.sk je spravodajský portál TASR